Pripomienky Okrúhleho stola k Správe o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2012

Pripomienky Okrúhleho stola k Správe o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2012

Pripomienky Piatich Zastupcov Madarskej Mensiny k materiálu „Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2012“ predloženému na  X.  zasadnutie Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudksé práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len ako „správa“)

Všeobecná pripomienka k procese prípravy správy

Zástupcovia maďarskej menšiny s nepokojom sledovali postup splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny v auguste 2013, kedy predložil správu do medzirezortného pripomienkového konania bez jej predchádzajúceho prerokovania vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudksé práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len ako „výbor“). Zástupcovia maďarskej menšiny považujú správu za dôležitý dokument v oblasti národnostných menšín, a preto trvajú na tom, aby v budúcnosti jej predloženie do medzirezortného pripomienkového konania predchádzalo jej prerokovanie vo výbore. Následne, po ukončení medzirezortného pripomienkového konania je potrebné správu znovu predložiť výboru na schválenie, tak ako to vyplýva aj zo štatútu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny (ďalej len ako „splnomocnenec pre NM“).

Pripomienky k jednotlivým častiam správy

Pripomienky k Úvodu správy:

  1. Ods. 1, 3 a 4 veta: výroky uvedené v týchto vetách sú nepravdivé, navrhujeme tieto vety vymazať zo správy.
  2. Ods. 2: súčasťou komplexného obrazu sú okrem uvedenia a analýzy štatistických zistení, zisteníprieskumov a popisu súčasnej situácie sú aj odporúčania splnomocnenca vlády pre NM. Navrhujeme teda doplniť medzi cieľmi správy aj definovanie takýchto odporúčaní.
  3. Ods. 3: považujeme za mimoriadne potrebné poukázať hneď v úvode správy na absenciu právnej normy upravujúcej pojem národnostná menšina a na trvanie s tým spojenej právnej neistoty.
  4. Ods 7: navrhujeme nahradiť novým ods. 7, ktorý má vymedziť aké faktory je potrebné skúmať pri príprave správy okrem legislatívneho rámca, ako napríklad miera diskriminácie príslušníkov národnostných menšín, ich vnímanie zo strany väčšinovej spoločnosti, všeobecná spoločenská atmosféra, verejné protimenšinové výroky, negatívne zobrazovanie menšinových tém v médiach a iné. Pôvodný ods. 7 navrhujeme prečíslovať na ods. 8.

Pripomienky k I. časti správy

  1. Ods. 1: Absenciu generálneho zákona upravujúceho postavenie a práva príslušníkov národnostných menšín považujeme za veľký nedostatok, na ktorý je potrebné poukázať v tejto časti správy. Práve preto navrhujeme doplniť túto skutočnosť do správy.

Pripomienky k II. časti správy

  1. Ods. 1, 2. veta: obsah vety je nezrozumiteľný, navrhujeme nahradiť s vetou: „V Slovenskej republike je možné vyselektovať oblasti, v ktorých sa národnostné menšiny vyskytujú a tieto oblasti majú svoje špecifické sociálne a ekonomické ukazovatele.“
  2. Strana 52, ods. 3: Nesúhlasíme s obsahom odseku v časti „čo môže byť spôsobené v prípade príslušníkov niektorých národnostných menšín, taktiež nedostatočnou znalosťou štátneho jazyka“. Ide o nepravdivé, špekulatívne a ničím nepreukázané tvrdenie. Ktoré sú to niektoré národnostné menšiny? Navrhujeme túto časť vety vymazať.
  3. Strana 54, ods. 1: Navrhujeme na začiatok odseku poukázať na to, že v okresoch obývaných príslušníkmi národnostných menšín je nízka prítomnosť diaľníc a rýchlostných ciest.
  4. Strana 56: Navrhujeme doplniť do záveru tejto časti odporúčania splnomocnenca pre vládu týkajúce sa oblasti venovanej tejto časti správy. Navrhujeme doplniť text: „ Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny odporúča  vláde Slovenskej republiky osobitne sa venovať pri riešení otázok zamestnanosti, nezamestnanosti a sociálnej inklúzie príslušníkom národnostných menšín, resp. oblastiam obývaným príslušníkmi národnostných menšín a cieľom zmenšovania medziregionálnych sociálnoekonomických rozdielov a zlepšovania socioekonomického postavenia príslušníkov národnostných menšín.“

 

 

Pripomienky k III. časti správy:

  1. Strana 58, predposledný odsek: Navrhujeme doplniť na záver odseku vetu: „Všetky ostatné dokumenty (napríklad kandidátne listiny a iné) sa vydávajú výlučne v štátnom jazyku.“
  2. Strana 59, ods. 1: Navrhujeme vypustiť poslednú vetu odseku, nakoľko jej obsah nie je presný, resp. navrhujeme ju konkretizovať, že o ktorú/ktoré národnostné menšiny sa jedná.
  3. Strana 59, ods. 1: Na záver odseku navrhujeme doplniť vetu: „Priame zastupovanie príslušníkov národnostných menšín nie je garantované, a bolo by vhodné zvážiť možnosti zavedenia priameho zastupovania. Stanovenie minimálneho prahu 5%  pre politcké strany na vstup do parlamentu má negatívny vplyv na národnostné menšiny, osobitne pre menej početné. Dôležité je poznamenať, že z dvanástich poslancov hlásiacich sa k národnostnej menšine je iba jedna žena, čo môže mať negatívny vplyv na zastupovanie záujmov žien potenciálne vystavených niekoľkonásobnej diskriminácii. Ide o negatívny trend, ktorému treba venovať viac pozornosti.“
  4. Strana 60, ods. 2: Na záver odseku navrhujeme doplniť vetu: „Na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky, na rokovaniach jej orgánov a výborov používanie jazykov národnostných menšín príslušníkmi národnostných menšín nie je možné.“
  5. Strana 60, ods. 3: Na záver odseku navrhujeme doplniť vetu: „Napriek tomu v súčasnosti na úrovni vlády Slovenskej republiky nie je ustanovený člen vlády, ktorý by bol zodpovedný za ochranu a podporu postavenia a práv národnostných menšín. Do roku 2012 vo vláde pôsobil podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý neriadil ministerstvo.“
  6. Strana 64, ods. 2: Na záver odsedu navrhujeme dopniť vetu: „Z 23 zástupcov národnostných menšín vo výbore je 6 žien, čo je 26 %. Nízke zastúpenie žien môže byť nevýhodné z hľadiska posudzovania otázok potenciálnej niekoľkonásobnej diskriminácie žien patriacich k národnostnej menšine.“
  7. Strana 64, ods. 3: Na záver odseku navrhujeme doplniť vetu: „Tieto organizácie sa prihlásili v rámci otvoreného registračného procesu a nominovali svojich voliteľov a kandidátov. Volitelia si na volebných zhromaždeniach zorganizovaných jednotlivo pre všetky národnostné menšiny zvolili zástupcov menšín spolu s ich náhradníkmi. Zástupcovia a náhradníci sú volení na trojročné funkčné obdobie (prvé funkčné obdobie sa skončí v roku 2014).“
  8. Strana 64, ods. 7: Za odsekom 7 navrhujeme vložiť nový odsek: „Doteraz výbor mal sedem zasadnutí a schválil dvadsať uznesení a jedno zásadné stanovisko. Výbor vo svojich uzneseniach reagoval na aktuálne udalosti vo verejnom živote, vo februári 2012 napríklad upozornil na protiústavnosť petície Slovenskej národnej strany, ktorá bola zameraná proti používaniu menšinových jazykov, v októbri 2012 odsúdil výroky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli zamerané proti rómskej menšine. Výbor v zásadnom stanovisku odporučil vláde v roku 2011 schváliť nový, rozšírený a upravený zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín – vláda toto odporúčanie aj akceptovala.“
  9. Strana 65: Pred nadpisom „Participácia príslušníkov národnostných menšín v  kontrolných mechanizmoch medzinárodných dohovorov“ navrhujeme vložiť nasledovné 2 časti:

„Účasť príslušníkov národnostných menšín vo verejnej správe, súdnictve, orgánoch činných v trestnom konaní a rôznych verejných službách

 

Primeraná účasť príslušníkov národnostných menšín je mimoriadne dôležitá z hľadiska vytvárania podmienok na úplnú a efektívnu rovnosť príslušníkov národnostných menšín, na bezkonfliktné spolunažívanie a akceptáciu spoločného štátu zo strany príslušníkov národnostných menšín, ako aj príslušníkov väčšiny. V oblastiach obývaných príslušníkmi národnostných menšín v orgánoch miestnej štátnej správy by mali byť zamestnávaní príslušníci národnostných menšín v pomere zodpovedajúcom ich podielu na obyvateľstve obce, resp. regiónu. Uchádzači o zamestnanecké pozície v štátnozamestnaneckej službe, ktorí sú príslušníci národnostných menšín, by nemali byť vystavení sťaženým podmienkam v porovnaní s príslušníkmi väčšiny. Požiadavky na jazykovú zdatnosť by nemali byť vyššie, než aké sú optimálne potrebné na výkon danej funkcie. Vedúci zamestnanci orgánov miestnej štátnej správy by mali mať prehľad o národnostnej situácii v danej obci/regióne a komunikáciu s uchádzačmi o zamestnanie, zamestnancami a verejnosťou by mali primerane prispôsobiť týmto podmienkam, podľa možností aj nad rámec povinností uložených zákonom, ak si to nevyžaduje vynaloženie mimoriadnych finančných nákladov.

Zber údajov o príslušnosti k národnosti v Slovenskej republiky je dlhodobý problém najmä z hľadiska skúmania dôvodov diskriminácie. V súčasnosti nemáme k dispozícii údaje o podiele príslušníkov národnostných menšín medzi zamestnancami orgánov miestnej štátnej správy. Čiastočné informácie sú k dispozícii o počte zamestnancov orgánov miestnej štátnej správy ovládajúcich jazyky národnostných menšín (podrobnejšie pozri IV. časť správy). Nie sú dostupné ani informácie z prostredia súdnictva alebo iných oblastí verejných služieb.

Osobitne dôležité je primerané zastúpenie príslušníkov národnostných menšín v Policajnom zbore. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov ustanovuje rovnaké podmienky pre uchádzačov o zamestnanie v uvedených inštitúciách (medzi ne patrí aj požiadavka ovládania štátneho jazyka). Pri výbere uchádzačov sa nesmie zisťovať ich národnostný či rasový pôvod. V rámci Policajného zboru bol zriadený inštitút policajných špecialistov pre rómske komunity. Policajní špecialisti pre rómske komunity vykonávajú dohľad nad dodržiavaním verejného poriadku a riešenie drobných sporov v rómskej komunite, ktoré dosiahnu intenzitu priestupku.

Autonómne (samosprávne) mechanizmy pre príslušníkov národnostných menšín

Právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnosti neumožňuje vytvorenie územnej či kultúrnej autonómie národnostných menšín na území Slovenskej republiky, ktoré by sa zakladali na národnostnom princípe. Ani Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín nepredpokladá vytvorenie autonómie pre príslušníkov národnostných menšín, či už územnej alebo kultúrnej.

Rôzne modely autonómií úspešne fungujú v okolitých štátoch, napr. v Maďarsku, Srbsku či Taliansku. V Komentári poradného výboru pre Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín Rady Európy o efektívnej účasti osôb patriacich k národnostným menšinám na kultúrnom, spoločenskom a hospodárskom živote a na správe vecí verejných z 27.2.2008 sa uvádza, že v štátoch, ktoré mechanizmy územnej autonómie zaviedli v dôsledku špecifických historických, politických a iných okolností, môžu tieto mechanizmy zvyšovať účinnosť zastúpenia osôb patriacich k národnostným menšinám v rôznych oblastiach života. V podmienkach Slovenskej republiky by bolo vhodné zvážiť vytvorenie autonómnych mechanizmov najmä v takých prípadoch, ak podiel príslušníkov národnostných menšín v orgánoch územnej samosprávy je nízky alebo nepatrný a preto záujmy národnostných menšín žijúcich v danej obci/regióne môžu byť negatívne ovplyvnené.

Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, ktorý je organizácia zastrešujúca viac maďarských mimovládnych organizácií, prezentoval v roku 2011 svoj návrh na vytvorenie kultúrnej menšinovej samosprávy na Slovensku. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky nemá informáciu o tom, že tento návrh by bol postúpený ktorýmkoľvek štátnym orgánom na konzultáciu alebo na predloženie do legislatívneho procesu.

V súčasnosti v oblasti postavenia a práv národnostných menšín sa prvky autonómie uplatňujú vo výrazne obmedzenej miere v činnosti Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny (najmä z hľadiska výberu zástupcov národnostných menšín), resp. v hodnotiacich komisiách v rámci dotačného programu Kultúra národnostných menšín. Tieto mechanizmy sa však týkajú iba veľmi obmedzeného okruhu otázok v oblasti postavenia a práv národnostných menšín.

Pri skúmaní možností na zavedenie autonómnych mechanizmov v podmienkach Slovenskej republiky sa ukazuje ako prvoradé začatie odbornej diskusie na túto tému s príslušníkmi národnostných menšín a expertmi na problematiku práv národnostných menšín, ako aj vykonávanie osvety v rámci spoločnosti s cieľom odstránenia negatívnych predsudkov voči opatreniam presadzujúcim zvyšovanie zastúpenia príslušníkov národnostných menšín v riešení vecí, ktoré sa ich týkajú.“

  1. Stana 65, ods. 2: Navrhujeme doplniť na záver odseku nasledovnú vetu: „Tieto dokumenty sú však zverejnené iba v štátnom jazyku, bolo by žiaduce tieto dokumenty v budúcnosti sprístupniť aj v jazykoch národnostných menšín.“
  2. Strana 65, ods. 3, 1. veta: Slová „sa venuje“ navrhujeme nahradiť slovami „je potrebné venovať“.
  3. Strana 65, ods. 4, 2. veta: Slová „je zabezpečená“ navrhujeme nahradiť slovami „ nie je zabezpečená právnym poriadkom“, a ostatnú časť vety za slovami „je zabezpečená“ navrhujeme vypustiť.
  4. Strana 66: Navrhujeme za ods. 1 vložiť nasledovný text:

„V oblasti zákonodarnej a výkonnej moci priama účasť príslušníkov národnostných menšín teda nie je zabezpečená právnym poriadkom. Ich účasť v niektorých sférach vyplýva z garantovania rovnosti občanov Slovenskej republiky pri vykonávaní politických práv. Ústavné právo na účasť v riešení vecí, ktoré sa týkajú národnostných menšín predpokladá aj prvok pozitívnej diskriminácie voči príslušníkom národnostných menšín. Tieto princípy sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú takmer výlučne v konzultačných mechanizmoch, prostredníctvom ktorých však nie je zabezpečený priamy vplyv príslušníkov národnostných menšín na dianie vo verejnom živote.

Úloha konzultačných mechanizmov je mimoriadne dôležitá, treba však zdôrazňovať, že tieto mechanizmy nenahrádzajú iné formy účasti príslušníkov národnostných menšín vo verejnom živote. Popri ďalšom posilňovaní postavenia konzultačných orgánov a prípadnom rozširovaní ich kompetencií treba venovať väčšiu pozornosť aj ďalším oblastiam.

V prípade zákonodarnej moci možno považovať za znepokojujúce nedostatočnú účasť príslušníkov národnostných menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Ich účasť nezodpovedá podielu národnostných menšín na celkovom obyvateľstve Slovenskej republiky. Ešte väčší problém predstavuje neprimeraný počet žien medzi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú príslušníci národnostnej menšiny.

V oblasti výkonnej moci by bolo žiaduce posilniť starostlivosť o postavenie a práva príslušníkov národnostných menšín na úrovni ústredných orgánov štátnej správy všetkými možnými spôsobmi, napr. vytváraním, resp. posilnením organizačných útvarov pre otázky národnostných menšín na tých rezortoch, ktoré sa priamo zaoberajú aj otázkami týkajúcimi sa národnostných menšín.

V ďalších oblastiach by bolo žiaduce zaviesť efektívnejšie spôsoby zberu údajov o príslušnosti k národnostnej menšine s cieľom vytvoriť komplexný obraz o uplatňovaní práva na účasť príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Bolo by ďalej žiaduce preskúmať možnosti zavedenia autonómnych mechanizmov a uľahčovať prístup príslušníkov národnostných menšín k dokumentom súvisiacim s monitorovacími procesmi medzinárodných dohovorov upravujúcich práva príslušníkov národnostných menšín.“

  1. Strana 66: Chýbajú odporúčania splnomocnenca, ktoré navrhujeme doplniť:

„Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny odporúča

– vláde Slovenskej republiky zvážiť prijatie primeraných opatrení na zabezpečenie primeranej účasti príslušníkov národnostných menšín v zákonodarnej a výkonnej moci a

– preskúmať možnosti posilňovania účasti príslušníkov národnostných menšín vo verejnej sfére, vrátane možnosti vytvorenia autonómnych (samosprávnych) mechanizmov a uľahčiť prístup príslušníkov národnostných menšín k dokumentom týkajúcich sa uplatňovania a kontroly ich práv.“

Pripomienky k IV. časti správy:

  1. Strana 72, ods. 2: Na záver odseku navrhujeme doplniť novú vetu: „Aj keď platí, že Rada pre vysielanie a retransmisiu vo väčšine týchto prípadov neukladá peňažnú pokutu, ale iba upozornenie na porušenie zákona, takáto reštriktívna jazyková politika nemôže viesť k zabezpečovaniu komfortu príslušníkov národnostných menšín v Slovenskej republike, ba môže byť v rozpore s čl. 7 ods. 2 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, keďže môže odrádzať od používania jazyka národnostnej menšiny.“
  2. Strana 72, ods. 3: Na záver odseku navrhujeme doplniť novú vetu: „Avšak pri ponechaní povinnosti titulkovania je potrebné posktynúť vysielateľom programov v menšinových jazykov peňažnú náhradu na pokrytie nákladov spojených so zabezpečením tituliek v štátnom jazyku, nakoľko spôsobuje im nerovnaké postavenie na konkurenčnom trhu.“
  3. Strana 75, za tabuľkou č. 20 navrhujeme vložiť text: „Do roku 2012 sa mohli o dotáciu uchádzať aj fyzické osoby – občania; takáto možnosť bola zrušená zmenou zákona k 1.10.2012.“
  4. Strana 76, ods. 2: Na záver odseku navrhujeme doplniť na koniec vety slová „ ,ale v tomto desaťročnom období viackrát došlo aj k znižovaniu (v roku 2007 oproti roku 2006, v roku 2013 oproti roku 2012).“
  5. Strana 79, ods. 1: Navrhujeme vložiť nasledovný text za prvou vetou odseku: „Pri určovaní výšky objemu finančných prostriedkov sa ukazuje nevýhoda neexistencie národnej stratégie, rámcového programu alebo akéhokoľvek strednodobého alebo dlhodobého plánu v oblasti kultúry národnostných menšín. Dopad v zmenách v objeme finančných prostriedkov pridelených na túto oblasť v posledných rokoch nebol dôkladne analyzovaný. Neexistencia strednodobého alebo dlhodobého plánu na vývoj štátnej politiky v tejto oblasti môže viesť k neistotám v okruhu žiadateľov.“
  6. Strana 80, za posledný odsek nadpisu „Proces poskytovania dotácií v DP KNM“ navrhujeme vložiť nasledovný text:

„V súvislosti s týmto procesom príslušníci národnostných menšín v roku 2012 a 2013 upozorňovali na určité nedostatky. 9.10.2012, na svojom V. zasadnutí schválil Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny uznesenie č. 10/2012, v ktorom žiadal Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny prijať opatrenia vedúce k náprave situácie so schvaľovaním a zverejňovaním zmlúv o poskytnutí dotácie na podporu kultúry národnostných menšín tak, aby zmluvy boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv v termínoch uloženým zákonom a aby dotácie boli poukázané žiadateľom najneskôr do 31.12.2012. Zo strany Úradu vlády Slovenskej republiky došlo následne k urýchleniu procesu a finančné prostriedky v rámci DP KNM boli žiadateľom poukázané do prvej polovice decembra 2012 (s výnimkou tých žiadateľov, v prípade ktorých by poskytnutie dotácie nebolo v súlade so zákonom č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov). Na V. zasadnutí bolo schválené aj uznesenie č. 11/2012 Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, v ktorom Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny žiadal Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny prijať systémové opatrenia, ktoré zabezpečia, že k takému stavu, ako je v roku 2012, v súvislosti s poskytovaním dotácií v programe Kultúra národnostných menšín, už v budúcnosti nedôjde a odporúčal Úradu vlády Slovenskej republiky a Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny nasledovné nastavenie dotačného programu Kultúra národnostných menšín v roku 2013 a nasledujúcich rokoch:

1. Výzva na podávanie projektov na nasledujúci rok má byť vyhlásená najneskôr začiatkom decembra bežného roka, t.j. aby žiadatelia mohli podávať projekty do konca januára roka nasledujúceho;

2. projekty majú byť spracované a následne vyhodnotené komisiou do polovice marca;

3. žiadatelia do polovice apríla majú dostať možnosť upraviť rozpočty;

4. prednostne majú byť spracované žiadosti, ktoré sa realizujú v 1. a 2. kvartáli a projekty zamerané na periodickú tlač;

5. všetky schválené žiadosti majú byť spracované a príslušné zmluvy uverejnené najneskôr do polovice mája;

6. schválené dotácie pre projekty, ktoré sa realizujú v 1. a 2. kvartáli a periodickú tlač, majú byť poskytnuté najneskôr do konca mája.

Viacerí zástupcovia národnostných menšín upozornili, že oneskorené poskytovanie finančných prostriedkov z DP KNM pre kultúrne aktivity národnostných menšín, ku ktorému došlo v roku 2012 už druhý krát, môže viesť k ohrozeniu činnosti menšinových organizácií v Slovenskej republike.

Časové zlyhanie poskytovania finančných prostriedkov z DP KNM a netransparentné prerozdelenie finančných prostriedkov z DP KNM boli uvedené medzi najzávažnejšími problémami v oblasti podpory kultúry národnostných menšín zo strany predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny v hodnotiacej správe o podpore kultúry národnostných menšín vypracovanej v zmysle čl. 3 písm. f) štatútu Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Riešenie na takto vzniknutú situáciu vidia zástupcovia národnostných menšín najmä v legislatívnom zakotvení jasnejších pravidiel prerozdelenia financií v DP KNM a v rozširovaní právomocí Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny v tejto oblasti.

  1. Strana 81, za posledným odsekom navrhujeme doplniť nasledovný text:

„Najvýznamnejší štátny inštitút na podporu zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín je DP KNM, v rámci ktorého sa finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prerozdeľujú medzi jednotlivými menšinami. V ostatných rokoch vyvolalo nespokojnosť najmä veľké oneskorenie poukázania pridelených dotácií jednotlivým žiadateľom, ktoré bolo zapríčinené pravdepodobne komplikovaným mechanizmom posudzovania žiadostí na Úrade vlády Slovenskej republiky, resp. nedostatočnou infraštruktúrou úradu. Ďalším nedostatkom je vágna úprava pri určovaní celkovej finančnej čiastky určenej na podporu kultúry národnostných menšín a pomer pri prerozdeľovaní tejto sumy medzi jednotlivými národnostnými menšinami. Predpisy v súčasnosti neupravujú ani okruh národnostných menšín, ktorý je oprávnený uchádzať sa o dotáciu v DP KNM. Na vyriešenie otázky spravodlivého prerozdelenia finančných prostriedkov medzi jednotlivými menšinami má byť zriadená pracovná skupina pri Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

Ako na to upozorňuje aj hodnotiaca správa Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny a poukazuje 3. posudok poradného výboru pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín prijatý 27.5.2010 v Štrasburgu, bolo by potrebné prijatie zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín v Slovenskej republike. Táto potreba legislatívneho riešenia je zahrnutá aj do zápisnice 11. zasadnutia Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila na svojej 46. schôdzi dňa 6.2.2013 uznesením 62/2013.“

  1. Strana 81, za posledným odsekom navrhujeme doplniť odporúčania splnomocnenca:  „Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny odporúča

– vo všetkých oblastiach kultúry dbať na potreby príslušníkov národnostných menšín, poskytovať adekvátny priestor na ochranu, zachovanie, rozvoj, vyjadrovanie a prezentáciu kultúry a identity príslušníkov národnostných menšín a poskytovať adekvátne množstvo finančných prostriedkov na vykonávanie kultúrnych aktivít národnostných menšín;

– v súlade so závermi práce pracovnej skupiny zriadenej na základe uznesenia Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny č. 15/2012 ustanoviť také pravidlá v rámci DP KNM, prostredníctvom ktorých sa odstránia praktické nedostatky a pochybnosti programu, a to aj zakotvením týchto pravidiel v dotačnom zákone.“

Pripomienky k V. časti správy

  1. Strana 82, ods. 2: Navrhujeme vložiť za odsekom nový odsek: „Právo používať jazyk národnostnej menšiny je základné ľudské právo, t. j. je nescudziteľné, nepremlčateľné, neodňateľné, nezrušiteľné a nemôže byť predmetom referenda (čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).“
  2. Strana 85, ods. 2: Navrhujeme na koniec odseku vložiť nasledovný text: „Niektoré prieskumy a štúdie však poukazujú na to, že maďarský jazyk je v niektorých oblastiach verejného života čím viac odsúvaný do pozadia. Podľa prieskumu Fórum inštitútu pre výskum menšín, kým v roku 2007 ešte 47 % respondentov (maďarskej národnosti) používalo v komunikácii na úradoch maďarský jazyk, v roku 2011 ich podiel klesol na 42 %. V obchodoch v roku 2007 ešte 76 % respondentov komunikovalo v maďarskom jazyku, v roku 2011 už iba 59 %. So svojím susedom hovorilo po maďarsky v roku 2007 ešte 88 % respondentov, v roku 2011 už iba 75 %. Treba však dodať, že vo všetkých oblastiach sa zvýšil podiel tých, ktorý komunikovali výlučne v maďarskom jazyku a nie dvojjazyčne.“
  3. Strana 85: Na koniec strany navrhujeme dopniť nový odsek: „Môžeme konštatovať, že jazyky národnostných menšín sú vo verejnom styku v ohrozenom stave, keďže počet ich používateľov výrazne zaostáva od počtu skutočných používateľov jazyka. Tieto skutočnosti pravdepodobne ovplyvňuje aj nepriaznivá spoločenská atmosféra, odmietavý postoj väčšiny voči menšinovým jazykom, nedostatočná jazyková infraštruktúra, menej aktívna starostlivosť štátu o tieto jazyky (napr. nízka úroveň rozvoja odbornej terminológie, nedostatky v školskom systéme a pod.).“
  4. Strana 86, odsek „K §2 od.2“: Navrhujeme poslednú vetu odseku vymazať a nahradiť nasledovným textom: Na základe tohto ustanovenia bolo vydané nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľov a jeho novela, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z. V tomto zozname sa nachádza 656 obcí, z toho 512 s maďarským, 68 s rusínskym, 57 s rómskym, 18 s ukrajinským a 1 s nemeckým obyvateľstvom. Zoznam vychádza zo sčítania obyvateľov v roku 1991. Tento stav spôsobuje, že obce, v ktorých podľa sčítaní z roku 2001 a 2011 žije najmenej 20 % príslušníkov národnostnej menšiny, nemohli sa dostať na zoznam. Túto skutočnosť kritizovali najmä zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny.“
  5. Strana 88, ods. 1: Na záver odseku navrhujeme doplniť text: „Platí pritom, že prípadné sťažnosti na nezabezpečenie možnosti používania jazyka národnostnej menšiny vyhodnocujú tieto inštitúcie, v súlade s legislatívou, ako neopodstatnené. Takáto prax však môže viesť k odradzovaniu od používania jazyka národnostnej menšiny vo verejnom styku.“
  6. Strana 88, ods. „K § 2 ods. 4“: Na záver odseku navrhujeme doplniť: „3.1.2013 bolo Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny doručené podanie pána Ing. E. Végha z obce Báč označené ako „Sťažnosť na konanie orgánu verejnej správy obce Báč, ktorým sa orgán verejnej správy dopustil správneho deliktu podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov“, v ktorom pán Ing. E. Végh namietal porušenie § 2 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín, keďže mu obec Báč nevydala rovnopis rozhodnutia v maďarskom jazyku napriek jeho požiadaniu. Vo veci bolo začaté konanie na Úrade vlády Slovenskej republiky v zmysle zákona o používaní jazykov národnostných menšín.“
  7. Strana 88, ods. „K § 2 ods. 5“: na záver odseku navrhujeme doplniť: „25.7.2012 bolo splnomocnencovi vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny doručené podanie pána Cs. Czibulu v zmysle § 7b ods. 1 písm. b) zákona  o používaní jazykov národnostných menšín, v ktorom namietal konanie matričného úradu v Trhovej Hradskej, ktorý mu vydal sobášny list, na ktorom neboli uvedené všetky potrebné informácie v jazyku národnostnej menšiny. Úrad vlády Slovenskej republiky listom z 19.2.2013 upozornil obec Trhová Hradská na porušenie zákona a požiadal ju o odstránenie zistených nedostatkov.“
  8. Strana 88, ods. „K § 2 ods. 7“: Na záver odseku navrhujeme doplniť: „V dotazníkovom prieskume Úradu vlády Slovenskej republiky z decembra 2012 iba 7,3 % príslušných orgánov uviedlo informáciu, že všetky príslušné úradné formuláre majú k dispozícii aj dvojjazyčne. Až 90,3 % uviedlo, že všetky úradné formuláre nemajú dvojjazyčne. Vo väčšine týchto prípadov žiadne dvojjazyčné formuláre nie sú k dispozícii občanom, v niektorých prípadoch ide o malý podiel dvojjazyčných dokumentov (10 %, 5 %, 1 %). K príprave dvojjazyčných úradných formulárov je dôležité uskutočniť opatrenia v oblasti starostlivosti o odbornú terminológiu v jazykoch národnostných menšín, ktorá bude uplatňovaná tak na úrovni orgánov miestnej štátnej správy, ako aj na úrovni orgánov územnej samosprávy. Podľa zisťovania Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny orgány územnej samosprávy podobne ako orgány miestnej štátnej správy, majú ťažkosti s dodržiavaním tohto ustanovenia. Pozitívnym a vzorovým príkladom je napríklad mesto Dunajská Streda, ktoré má na svojom webovom sídle zverejnené úradné formuláre aj v dvojjazyčnej (slovensko-maďarskej) forme, v súlade s § 2 ods. 7 zákona o používaní jazykov národnostných menšín a § 4 nariadenia vlády č. 535/2011 Z. z.“
  9. Strana 89, ods. „K § 4 ods. 1-2“: Na záver odseku navrhujeme vložiť text: Po novelizácii nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. bolo treba vymeniť, resp. doplniť niektoré dopravné značky označujúce začiatok obce a koniec obce, keďže v niektorých prípadoch novelizované nariadenie vlády zaviedlo nové označenie obce v jazyku národnostnej menšiny. Dopravné značky, ktoré bolo treba nanovo osadiť, keďže príslušné označenia obcí zaviedlo novelizované nariadenie vlády č. 221/1999 Z. z., boli na miestach v kompetencii Slovenskej správy ciest osadené v rámci prechodného obdobia ustanoveného § 7d zákona o používani jazykov národnostných menšín, t. j. do 30.6.2012. Nové povinnosti zavedené od 1.7.2011 sú povinnosť uvádzania označení obcí v jazyku prílušnej národnostnej menšiny na budovách orgánov verejnej správy a povinnosť uvádzať označenia obcí v jazyku príslušnej národnostnej menšiny na rozhodnutiach vydaných v jazyku národnostnej menšiny.“
  10. Strana 89, ods. „K § 4 ods. 3“: Na záver odseku navrhujeme doplniť nasledovný text: „V oblasti autobusovej dopravy Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky neevidoval žiadne ťažkosti v aplikácii zákona. Vo viacerých prípadoch došlo v uplynulom období k zavedeniu dvojjazyčnosti v rámci autobusovej dopravy, najmä na územiach obývaných príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny (napr. autobusové stanice v Šamoríne, Komárne, Galante, Štúrove – namontovanie nových informačných tabúľ s označeniami obcí v maďarskom jazyku). V regionálnej autobusovej doprave v oblasti Medzibodrožia zaviedla spoločnosť SAD Michalovce maďarský jazyk aj pri oznamovaní staníc a zastávok v autobusoch prostredníctvom technického zariadenia.

V oblasti železničnej dopravy sa zistilo, že toto ustanovenie je nevykonateľné z dôvodu jeho nesúladu so zákonom č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad vlády Slovenskej republiky bol v marci roka 2012 požiadaný starostom obce Gbelce, aby preskúmal situáciu v oblasti označovania železničných staníc a zastávok v jazykoch národnostných menšín. Obec Gbelce požiadala Železnice Slovenskej republiky o umiestnenie označenia obce v maďarskom jazyku na železničnej zastávke v obci, ale Železnice Slovenskej republiky túto žiadosť zamietli. 4.4.2012 sa uskutočnilo rokovanie medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Železnicami Slovenskej republiky, na ktorom sa zistilo, že k umožneniu uplatňovania ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín o označovaní železničných staníc a zastávok v jazykoch menšín bude treba odstrániť nedostatky a nesúlad zákona o používaní jazykov národnostných menšín a zákona o dráhach. V prvej polovici mája 2012 spoločnosť Regiojet na žiadosť občanov umiestnila označenia obcí/zastávok v maďarskom jazyku pri niektorých železničných zastávkach, ktoré sú v jej prevádzke (Veľká Paka/Nagypaka, Malá Paka/Kispaka, Veľké Blahovo/Nagyabony, Michal na Ostrove/Szentmihályfa) – ide o informačné nápisy. V prvej polovici mája 2012 občianske združenie Pázmaneum v Dunajskej Strede požiadalo Železnice Slovenskej republiky a spoločnosť Regiojet o umiestnenie označenia mesta/stanice Dunajská Streda v maďarskom jazyku na železničnej stanici. Žiadosti nebolo vyhovené. 24.5.2012 občianskí aktivisti na železničnej stanici v Komárne umiestnili nápisy – označenie mesta/stanice v maďarskom jazyku „Komárom“ a iné dvojjazyčné nápisy. V dňoch 15. až 17.6.2012 občianskí aktivisti obnovili chátrajúcu železničnú zastávku v Okoličnej na Ostrove a umiestnili nápisy – označenie obce/zastávky v maďarskom jazyku „Ekel“, cestovný poriadok v slovenskom a maďarskom jazyku, dve dvojjazyčné informačné tabule; tabuľa s maďarským označením obce/zastávky bola 19.6. odstránená, 22.6. sa však objavila ďalšia tabuľa s maďarským označením obce/zastávky a s nápisom „Okoličnú na Ostrove to zaujíma“. Táto tabuľa bola tiež odstránená. Koncom roka došlo k odcudzeniu tabule s názvom zastávky (v slovenskom jazyku), na čo občianskí aktivisti v 6.12.2012 umiestnili jednu spoločnú tabuľu so (slovenským) názvom a maďarským označením zastávky. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny bol požiadaný predstaviteľmi civilnej sféry, aby uskutočnil opatrenia pre uplatnenie dvojjazyčnosti v železničnej doprave. V júli 2012 sa zriadila pracovná skupina na Úrade vlády Slovenskej republiky s cieľom vypracovania legislatívneho riešenia situácie; pracovnú skupinu tvorili právnici z Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky. Pracovná skupina vypracovala návrh legislatívneho riešenia. Vo februári 2013 sa ďalšie obce obrátili na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so žiadosťou o osadenie tabule v jazyku národnostnej menšiny na železničných staniciach a zastávkach, koordinované Okrúhlym stolom Maďarov na Slovensku. V dňoch 20. a 25. februára sa konali zhromaždenia starostov v okolí Komárna, resp. Košíc, výsledkom ktorých bolo prijatie vyhlásenia, v ktorom starostovia obcí a miest obývaných príslušníkmi národnostných menšín a predstavitelia politickej strany Most-Híd požiadali vládu Slovenskej republiky o podniknutie krokov s cieľom umožnenia označovania železničných staníc a zastávok okrem štátneho jazyka aj v jazykoch národnostných menšín.“

  1. Strana 89, odsek „K § 4 ods. 6“: Za bodom a) navrhujeme vložiť nasledovný text: „V súvislosti s bodom a) sa uskutočnili v rokoch 2011-2012 rokovania medzi Úradom vlády Slovenskej republiky s cieľom doplnenia príslušných slovenských technických noriem obsahujúcich zoznamy bezpečnostných nápisov textami v jazykoch národnostných menšín. Rokovania zatiaľ neviedli k žiadnym konkrétnym výsledkom. V letných mesiacoch 2010 Fórum inštitút pre výskum menšín realizoval v obciach obývaných maďarskou menšinou prieskum o používaní maďarského jazyka, resp. o dvojjazyčnosti. Súčasťou prieskumu bola aj fotodokumentácia vizuálnej podoby dvojjazyčnosti. Vo viac ako 535 obciach bolo pripravených viac než 20 000 fotografií, z ktorých okolo 16 000 obsahuje aj databáza uvedená na webovej stránke inštitútu. Z fotodokumentácie vyplýva, že v mnohých prípadoch dochádza k opomenutiu používania jazyka národnostnej menšiny v prípade bezpečnostných nápisov, dokonca aj v prípade informácií upozorňujúcich na ohrozenie života („Nepitná voda!“, „Objekt životu nebezpečný!).“
  2. Strana 89, odsek „K § 4 ods. 6“: Na záver odseku navrhujeme vložiť text: „Na určitú spoločenskú nespokojnosť upozorňovali akcie občianskych aktivistov na južnom Slovensku v roku 2012, v ktorých žiadali o dôsledné používanie maďarského jazyka na verejnosti, najmä v obchodnej sfére. Na základe tejto kampane mestské zastupiteľstvá niektorých miest na južnom Slovensku (napr. Šamorín, Dunajská Streda, Komárno, Kráľovský Chlmec) prijali uznesenia, v ktorých odporúčali miestnym podnikateľom používanie maďarského jazyka v obchodnej sfére. Výsledky týchto kampaní boli čiastočné, niektorí podnikatelia a ďalšie subjekty pozitívne reagovali na upozornenia aktivistov, ale ku globálnym zmenám nedošlo.“
  3. Strana 90, ods. „K § 5a“: Na záver navrhujeme doplniť nasledovný text: „V oblasti informovania v jazyku národnostnej menšiny Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny zaznamenal sťažnosť od pána Ing. E. Végha, ktorý vo svojom podaní z 3.1.2013 namietal, že obec Báč nemá na svojej webovej stránke uvedené všetky povinné informácie aj v maďarskom jazyku. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny zistil, že webová stránka obce Báč má maďarskú mutáciu, ktorá obsahuje základné údaje o obci aj v maďarskom jazyku. Informácie uvedené v § 5a ods. 2 zákona o používaní jazykov národnostných menšín však nie sú v maďarskej verzii webovej stránky sprístupnené v maďarskom jazyku. Porušením § 5a ods. 2 zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa obec Báč nedopustila správneho deliktu a Úrad vlády Slovenskej republiky nie je oprávnený v tejto veci začať konanie. Zistené nedostatky sa môžu odstrániť prostredníctvom metodickej a odbornej pomoci Úradu vlády Slovenskej republiky v zmysle § 7a ods. 1 zákona o používaní jazykov národnostných menšín.“
  4. Strana 92, za tabuľkou č. 27 navrhujeme doplniť nasledovný text: „V roku 2012 boli vyhlásené na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre dva akreditované programy v rámci ďalšieho vzdelávania v moduloch: a) Rozvoj kompetencií z administratívneho štýlu – (50 hodín), b) Rozvoj maďarsko-slovenskej bilingválnej kompetencie administratívnych pracovníkov – (50 hodín). Učebné plány obidvoch modulov sú zostavené tak, aby absolventi získali praktické vedomosti z oblasti bilingválnej kompetencie v úradnom styku, ktoré sú založené na teoretických a praktických vedomostiach úradného, právneho a ekonomického štýlu a bilingválnej korešpondencie. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny sa začiatkom roka 2013 listom obrátil na všetkých ministrov, resp. vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorích majú v pôsobnosti ich ministerstvá, resp. ústredných orgánov štátnej správy a orgánov miestnej štátnej správy, ktoré aplikujú zákon o používaní jazykov národnostných menšín s odporúčaním o využitie tohto programu ďalšieho vzdelávania. Podobné odporúčanie bolo zaslané aj na príslušné regionálne združenia miest a obcí. Podľa vedomostí Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny do marca 2013 žiadny rezort neprejavil záujem o tieto programy.“
  5. Strana 93, ods. „K § 7a ods. 1“: Na záver odseku navrhujeme dopniť vetu: „V záujme jednotného výkladu legislatívy upravujúcej používanie jazykov národnostných menšín a právnej istoty je potrebné vydať metodické usmernenie platné pre všetky rezorty, podmienkou platnosti takéhoto usmernenia má byť predchádzajúce schválenie výborom.“
  6. Strana 93, odsek „K § 7a ods. 2 až 4: Na záver odseku navrhujeme doplniť text: „V záveroch správy sa uvádza, že na úrovni zákonov je úprava používania jazykov národnostných menšín obsiahnutá vo veľkom množstve predpisov, teda úprava je roztrúsená, ba v niektorých prípadoch neprehľadná. Z dôvodu, že nie vždy sú jednoznačné vzťahy rôznych právnych predpisov upravujúcich často podobné oblasti, čo môže viesť k interpretačným a následne aj aplikačným ťažkostiam. Pre zabezpečenie právnej istoty v tejto oblasti, by bolo žiaduce zrevidovanie niektorých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a zjednodušenie právnej úpravy pri zachovaní všetkých doteraz garantovaných práv príslušníkov národnostných menšín. Vláda Slovenskej republiky v zmysle záverov správy je pripravená v tejto oblasti pokračovať v spolupráci s monitorovacími orgánmi relevantných medzinárodných organizácií na báze trvalého a konštruktívneho dialógu. Vláda Slovenskej republiky vyjadrila svoju ochotu pokračovať v aktívnej činnosti, v skúmaní podmienok používania jazykov národnostnej menšiny a v poskytovaní starostlivosti o jazyky národnostných menšín v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.“
  7. Strana 93, ods. „K §7b“: do tabuľky č. 28 navrhujeme doplniť aj dátum a spôsob odstránenia zisteneného nedostatku.
  8.  Strana 94, ods. „ K § 5 ods. 3“: na záver odseku navrhujeme doplniť text: „Je otázne, či môžeme považovať toto ustanovenie (vzhľadom na určenie poradia) za opodstatnené aj v obciach, kde výraznú väčšinu obyvateľov tvoria príslušníci národnostných menšín. (Iná úprava platí napríklad v prípade informácií a oznamov určených pre verejnosť, pri ktorých v obciach, ktoré sú uvedené v zozname podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. sa text v jazyku národnostnej menšiny môže uvádzať aj pred alebo nad textom v štátnom jazyku, t. j. na prvom mieste.)“
  9. Strana 94 ods. „K §5 ods. 5 až 7“: na záver odseku navrhujeme doplniť text: „Takéto usporiadanie vzťahov možno považovať za problematické z hľadiska dodržiavania Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín (čl. 4 ods. 2), podľa ktorého štát má prijímať primerané opatrenia na zabezpečenie úplnej a efektívnej rovnosti príslušníkov národnostných menšín s príslušníkmi väčšiny. Konštrukcia, podľa ktorej väčšina má prednosť a menšina sa môže uplatňovať ako výnimka, svedčí o zaobchádzaní s príslušníkmi národnostných menšín v oblasti používania jazykov ako s druhoradou kategóriou občanov.“
  10. Strana 94 ods. „K §8“: Na záver odseku navrhujeme doplniť nasledovný text: „Komunikácia v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb – v tejto oblasti bolo poukázané na určité problémy najmä v médiách, ktoré nasvedčujú tomu, že príslušníci národnostných menšín majú v niektorých prípadoch ťažkosti pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení, neovládajúcich jazyk národnostnej menšiny. Niektorí dotknutí by považovali za potrebné aj zavedenie tlmočníckych služieb, ale vidia problémy vo finančnom zabezpečovaní. Komplexné riešenie tejto otázky zatiaľ nebolo navrhnuté. V oblasti zdravotníckej komunikácie je dôležité pripomenúť otázku informovaného súhlasu, najmä vo vzťahu k prípadom sterilizácie žien. Tlačivo informovaného súhlasu je v súčasnosti podľa potreby k dispozícii okrem štátneho jazyka aj v rómskom jazyku a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ho pripravuje aj v jazykoch národnostných menšín, ako aj v anglickom jazyku.

Osobitnú oblasť tvorí komunikácia prostredníctvom tzv. tiesňovej linky 112, v rámci integrovaného záchranného systému. V zmysle zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému riadi a koordinuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Komunikácia prostredníctvom linky tiesňového volania patrí medzi najcitlivejšie oblasti styku záchranných zložiek s občanmi, keďže prebieha spravidla v núdzových prípadoch. Zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva pre žiadne subjekty povinnosť dbať o zabezpečenie jazykových práv príslušníkov národnostných menšín v tejto oblasti – zabezpečiť teda, aby v centrách čísel tiesňového volania (tzv. koordinačné strediská integrovaného záchranného systému) boli k dispozícii operátori ovládajúci jazyky národnostných menšín. Podľa informácie poskytnutej sekciou integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky všetky koordinačné strediská integrovaného záchranného systému, ktoré na území Slovenskej republiky pôsobia, zasielajú každodenne pri výmene pracovnej zmeny operátorov čísla tiesňového volania 112 zoznam operátorov ovládajúcich konkrétny cudzí jazyk na stálu službu sekcie integrovaného záchranného systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe personálneho obsadenia pracovnej zmeny a jazykového vybavenia operátorov stála služba sekcie sumarizuje získané informácie do prehľadnej tabuľky pozostávajúcej z vybraných cudzích jazykov (maďarský, anglický, nemecký, ruský a iný) a počtu operátorov ovládajúcich príslušný jazyk na jednotlivých koordinačných strediskách. Výsledná tabuľka sa následne zasiela všetkým ôsmim koordinačným strediskám pôsobiacim na území Slovenskej republiky, ktoré sú na základe tejto informácie v prípade absencie operátora ovládajúceho jazyk volajúceho schopné presmerovať hovor v cudzom jazyku na koordinačné stredisko, v ktorom operátor jazyku volajúceho porozumie. Štatisticky je maďarsky hovoriacim operátorom obsadená každá druhá pracovná zmena. Podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky neboli zaznamenaná žiadne ťažkosti pri vybavovaní hovorov v cudzích jazykoch. Napriek tomu môže byť znepokojujúce, že zabezpečovanie možnosti používania jazykov národnostných menšín prebieha v rámci integrovaného záchranného systému pomerne nesystematicky a to, či je k dispozícii operátor ovládajúci jazyk národnostnej menšiny (pričom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poskytlo údaj iba o maďarskom jazyku, o ďalších jazykoch národnostných menšín nie), závisí iba od náhodných okolností.

Zmluvy – V konaní pred orgánmi a právnickými osobami podľa § 3 ods. 1 o zmluvách upravujúcich záväzkové vzťahy sa uznáva popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie. Neuznávajú sa však zmluvy v jazykoch národnostných menšín, ktoré nie sú oficiálne jazyky Európskej únie – ide o chorvátsky, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny nezaznamenal sťažnosti v súvislosti s týmto ustanovením.

Nápisy, reklamy a oznamy – Úrad vlády Slovenskej republiky v uplynulom období niekoľkokrát zaznamenal ťažkosti pri používaní názvov organizácií, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odmietlo registráciu občianskeho združenia, pretože návrh na registráciu obsahoval názov v jazyku národnostnej menšiny. Tieto prípady boli vyriešené komunikáciou medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, resp. dotknutými subjektmi.“

  1. Strana 95, ods. „Zákon č. 99/1963 Zb.“: Na záver odseku navrhujeme doplniť vetu: „Napriek tomu, je na zváženie nutnosť prehodnotenia vhodnosti takéhoto ustanovenia.“
  2. Strana 96, ods. „Zákon č. 211/2000 Z.z.“: Na záver odseku navrhujeme doplniť konkrétny návrh splnomocnenca na riešenie uvedeného problému.
  3. Strana 97 ods. „Zákon č. 71/1967 Zb.“: Na záver odseku navrhujeme doplniť text: „Z právneho hľadiska môže vznikať určitý rozpor medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a správnym poriadkom, ktorý môže spočívať v tom, že správny poriadok nevymedzuje okruh orgánov, pred ktorými môže občan Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine konať v jazyku národnostnej menšiny. Podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín ide o orgány miestnej štátnej správy, orgány územnej samosprávy a právnické osoby zriadené orgánmi územnej samosprávy . V zmysle správneho poriadku ide o širší okruh subjektov (napr. aj právnické osoby zriadené zákonom alebo subjekty ako Policajný zbor). Tento rozpor by mohol viesť k aplikačným ťažkostiam a preto by bolo žiaduce jeho odstránenie, prípadne jeho riešenie metodickým usmernením.“
  4. Všeobecná pripomienka k časti „Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov“: Komparácia vybratých ustanovaní charty medzi jednotlivými krajinami EÚ je veľmi zmätúca, nakoľko zameriava sa iba na prevzaté záväzky, avšak neporovnáva mieru reálnej aplikácií a plnenia týchto povinností. Navrhujeme komparáciu doplniť aj o tieto údaje, alebo celú časť vynechať, nakoľko dáva nepresný prehľad o skutočnej implementácii charty.“
  5. Strana 110: navrhujeme celý záver preformulovať a doplniť aj odporúčania splnomocnenca, a to nasledovne: „Slovenská republika ako viacjazyčná krajina má neustále dbať o zabezpečovanie priaznivých podmienok pre používanie jazykov národnostných menšín, ktorých postavenie môže byť ohrozené vzhľadom na rôzne spoločenské javy – asimilácia, marginalizácia a pod. Jazyky národnostných menšín tvoria súčasť každodennej reality na Slovensku, obohacujú kultúru a prispievajú k zachovaniu a rozvoju našich spoločných kultúrnych hodnôt. Štát sa má usilovať o vytvorenie takých podmienok, ktoré umožňujú plnohodnotné uplatňovanie jazykov národnostných menšín a tým úplnú a efektívnu rovnosť ich používateľov, ako občanov Slovenskej republiky. K tejto starostlivosti patria aj opatrenia, ktoré napomáhajú posilneniu jazykov národnostných menšín vo všetkých rovinách života a vybudovaniu stabilnej infraštruktúry týchto jazykov. Iba prostredníctvom takýchto opatrení môže štát prispieť k zachovaniu identity a kultúry národnostných menšín, ako dôležitej súčasti kultúry Slovenskej republiky.

Používanie jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike je predmetom rozsiahlej právnej úpravy, ktorej ťažisko je obsiahnuté v 23 rôznych právnych predpisoch z rôznych oblastí práva. Takáto rozsiahla štruktúra úpravy môže viesť k nejasnostiam vo výklade a aplikácii.

Najviac nejasností pri aplikácii zákona o používaní jazykov národnostných menšín zaznamenal Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pri nasledovných otázkach: a) Právo používať jazyk menšiny v obci, ktorá sa nachádza v zozname podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. má iba ten, kto má trvalý pobyt v danej obci?

b) Pri vydávaní dvojjazyčných dokumentov treba pripraviť úradne overený preklad pôvodných dokumentov?

c) Rovnopisy rozhodnutí v zmysle § 2 ods. 4 zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa vydávajú v jazyku národnostnej menšiny iba ak ide o rozhodnutie vydané podľa správneho poriadku, alebo aj v prípade rozhodnutí vydaných podľa osobitného zákona?

d) V prípade uvádzania označenia orgánu verejnej správy v jazyku národnostnej menšiny uvádza sa v jazyku národnostnej menšiny aj názov sídla?

e) Majú (resp. môžu) sa v dvojjazyčných dokumentoch uvádzať v jazyku národnostnej menšiny aj názvy obcí, ktoré sa nenachádzajú na zozname podľa nariadenia č. 221/1999 Z. z.?

Tieto, ako aj ďalšie otázky má komplexne riešiť metodické usmernenie, ktoré má vypracovať odborná komisia na aplikáciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín zriadená na Úrade vlády Slovenskej republiky. Do vydania tohto metodického usmernenia poskytuje Úrad vlády Slovenskej republiky metodickú pomoc na základe požiadania.

Ďalšie nedostatky sa ukazujú v otázke spôsobu zabezpečovania možnosti používania jazyka národnostnej menšiny. Zamestnanci orgánov verejnej správy nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny, ale orgány verejnej správy v obciach, ktoré sú uvedené v zozname podľa nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. sú povinné vytvárať podmienky na používanie jazyka národnostnej menšiny. Rozpor medzi týmito princípmi môže viesť k ťažkostiam, ktoré spočívajú v absencii zabezpečenia možnosti používania jazyka národnostnej menšiny (podľa prieskumu Úradu vlády Slovenskej republiky z decembra 2012 cca. 16 % príslušných orgánov miestnej štátnej správy).

Boli zistené aj nejasnosti vo vzťahov rôznych právnych predpisov upravujúcich používanie jazykov národnostných menšín, najmä medzi zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, správnym poriadkom a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. Tieto nejasnosti tiež sťažujú aplikáciu a môžu viesť k oslabovaniu pozície jazykov národnostných menšín.

V praxi sa stretávať s rôznymi prístupmi vo vzťahu k používaniu jazykov národnostných menšín. Niektoré jazyky národnostných menšín sú obmedzené v značnej miere na používanie v domácnostiach, v iných prípadoch sú zaznamenané aj občianske kampane zamerané na rozširovanie používania jazykov národnostných menšín. Každopádne sa ukazuje potreba realizácie efektívnych opatrení aj zo strany štátu na podporu a uľahčenie používania jazykov národnostných menšín, napr. starostlivosťou o odbornú terminológiu v jazykoch menšín alebo vykonávaním osvetovej činnosti. Dôležitá je stála koordinácia úloh v oblasti používania jazykov národnostných menšín, s cieľom predchádzania takým nezrovnalostiam, akým došlo napríklad pri doručovaní dvojjazyčných oznámení o konaní volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012.

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny odporúča

– vláde Slovenskej republiky podporovať proaktívnu činnosť štátu v oblasti používania jazykov národnostných menšín a starostlivosti o jazyky národnostných menšín, aj s vynaložením potrebných finančných prostriedkov, s cieľom zosilňovať prítomnosť jazykov národnostných menšín vo verejnom živote a tým zabezpečiť ich zachovanie pre budúcnosť,

– odstrániť rozpory v právnych predpisoch upravujúcich používanie jazykov národnostných menšín a zabezpečiť najvyššiu možnú mieru právnej istoty, aby nedochádzalo k aplikačným ťažkostiam pri používaní jazykov národnostných menšín.“

Pripomienky k VI. časti správy:

  1. Strana 112, ods 2.: do vymenovania pôsobnosti zákona navrhujeme ako prvú odrážku doplniť: „rieši otázku používania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre potreby škôl a školských zariadení s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny,“
  2. Strana 117, ods. 1: navrhujeme doplniť záver a odporúčania splnomocnenca k VI. časti správy, a to nasledovne: „

Závery a odporúčania

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny o stave národnostného školstva za rok 2012 skonštatuje v jednotlivých oblastiach výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín v rámci siete škôl a školských zariadení v Slovenskej republike nasledovné:

Každá národnostná menšina je osobitná a jej príslušníci majú špecifické výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré je potrebné vo výchovno-vzdelávacom procese zohľadniť. Špecifické výchovno-vzdelávacie potreby spočívajú najmä v špecifickom prístupe vo vyučovaní niektorých predmetov

Súčasné znenie jednotlivých ustanovení školského zákona, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín nedostatočne reagujú na potreby a špecifiká národnostných menšín a nachádzajú sa v rôznych častiach zákona, čím sa stávajú neprehľadné. Je nevyhnutné, aby odborníci – zástupcovia národnostných menšín boli prizvaní do pracovných skupín zriadených ministerstvom školstva ku všetkým otázkam týkajúcim sa obsahových a legislatívnych zmien v školstve. Bez ich prítomnosti a aktívnej odbornej súčinnosti pri aktuálnej tvorbe resp. inovácií školskej legislatívy je ťažko predstaviteľné komplexné riešenie dlhodobo pretrvávajúcich problémov v oblasti národnostného školstva.

Ukazuje sa potreba vytvoriť osobitnú pracovnú skupinu v oblasti národnostného školstva v rámci Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, zapojiť výbor do činnosti existujúcich odborných a poradných orgánov ministerstva školstva; je žiadúce zadefinovanie cieľov a určenie potrebných nástrojov a opatrení v tejto oblasti a postupovať v zmysle Záverov z druhého rokovania Pracovnej skupiny pre problematiku inkluzívneho vzdelávania zriadenej v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť zo dňa 14. júna 2011, najmä so zreteľom na bod 10.; Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny odporúča

– v spolupráci s príslušníkmi národnostných menšín pripraviť legislatívne zmeny v oblasti výchovy a vzdelávania tak, aby sa bral ohľad na potreby a špecifiká príslušníkov národnostných menšín.“

Pripomienky k Záveru správy:

  1. Strana 117, ods. 6: na záver odseku navrhujeme doplniť text: „Za znepokojujúce môžeme považovať nízku mieru zastúpenia žien v rámci účasti príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí verejných. O účasti príslušníkov národnostných menšín v iných oblastiach verejnej správy (štátna správa, súdnictvo, polícia) nemáme k dispozícii údaje, pretože právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje zber údajov o príslušnosti k národnosti. K vytvoreniu uceleného obrazu by však bolo potrebné získať adekvátne údaje z týchto oblastí. Javí sa ako potrebné aspoň na teoretickej úrovni sa venovať otázke autonómnych (samosprávnych) mechanizmov národnostných menšín. Je potrebné zvyšovať prístup príslušníkov národnostných menšín pri monitorovacích procesov medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré sa týkajú aj postavenia a práv príslušníkov národnostných menšín.“
  2. Strana 117, ods. 7: navrhujeme preformulovať nasledovne: „Kultúra národnostných menšín v niektorých oblastiach vykazuje nižší podiel na celoštátnej kultúre, než aký je pomer príslušníkov národnostných menšín na obyvateľstve (napr. vo vydávaní periodík). Vo fungovaní dotačného programu pre kultúru národnostných menšín sa v uplynulých rokoch vyskytlo niekoľko problémových bodov, ktoré si vyžadujú prehodnotenie niektorých princípov programu. Bolo by potrebné najmä dbať o stabilitu poskytovania dotácií a o ustanovenie všetkých problematických otázok vo všeobecne záväznom právnom predpise.“
  3. Strana 118, ods. 2 („Právna úprava…“): navrhujeme vypustiť, nakoľko s jeho obsahom nesúhlasíme. Navrhujeme nahradiť nasledovným textom: „Nejasnosti a nedostatky boli zistené aj v úprave používania jazykov národnostných menšín. Bude potrebné preskúmať vzťahy niektorých právnych predpisov v tejto oblasti s cieľom odstránenia možných rozporov a bude treba pokračovať a ďalej rozvíjať tie aktivity štátu, ktoré sú nevyhnutné k zachovaniu a rozvoju jazykov národnostných menšín, ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.“
  4. Strana 118: posledný odsek navrhujeme vypustiť, nakoľko s jeho obsahom nesúhlasíme.
  5. Strana 118: navrhujeme Záver doplniť o odporúčania splnomocnenca, a to nasledovné: „Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny odporúča vláde Slovenskej republiky
  • osobitne sa venovať pri riešení otázok zamestnanosti, nezamestnanosti a sociálnej inklúzie príslušníkom národnostných menšín, resp. oblastiam obývaným príslušníkmi národnostných menšín s cieľom zmenšovania medziregionálnych socioekonomických rozdielov a zlepšovania socioekonomického postavenia príslušníkov národnostných menšín,
  • zvážiť prijatie primeraných opatrení na zabezpečenie primeranej účasti príslušníkov národnostných menšín v zákonodarnej a výkonnej moci,
  • preskúmať možnosti posilňovania účasti príslušníkov národnostných menšín vo verejnej sfére, vrátane možnosti vytvorenia autonómnych (samosprávnych) mechanizmov a uľahčiť prístup príslušníkov národnostných menšín k dokumentom týkajúcich sa uplatňovania a kontroly ich práv,
  • vo všetkých oblastiach kultúry dbať na potreby príslušníkov národnostných menšín, poskytovať adekvátny priestor na ochranu, zachovanie, rozvoj, vyjadrovanie a prezentáciu kultúry a identity príslušníkov národnostných menšín a poskytovať adekvátne množstvo finančných prostriedkov na vykonávanie kultúrnych aktivít národnostných menšín,
  • v súlade so závermi práce pracovnej skupiny zriadenej na základe uznesenia Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny č. 15/2012 ustanoviť také pravidlá v rámci dotačného programu Kultúra národnostných menšín, prostredníctvom ktorých sa odstránia praktické nedostatky a pochybnosti programu, a to aj zakotvením týchto pravidiel v zákone o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky,
  • podporovať proaktívnu činnosť štátu v oblasti používania jazykov národnostných menšín a starostlivosti o jazyky národnostných menšín, aj s vynaložením potrebných finančných prostriedkov, s cieľom zosilňovať prítomnosť jazykov národnostných menšín vo verejnom živote a tým zabezpečiť ich zachovanie pre budúcnosť,
  • odstrániť rozpory v právnych predpisoch upravujúcich používanie jazykov národnostných menšín a zabezpečiť najvyššiu možnú mieru právnej istoty, aby nedochádzalo k aplikačným ťažkostiam pri používaní jazykov národnostných menšín,
  1. v spolupráci s príslušníkmi národnostných menšín pripraviť legislatívne zmeny v oblasti výchovy a vzdelávania tak, aby sa bral ohľad na potreby a špecifiká príslušníkov národnostných menšín.“

Pripomienky Piatich Zastupcov Madarskej Mensiny

Ethics Policy

Ethics Policy - Text