Osnova zákona o postavení a samospráve národnostných menšín

Vypracovalo pod vedením Jánosa Fiala-Butoru Analyzačné stredisko pri Okrúhlom stole Maďarov na Slovensku

28. 09. 2011

Nižšie uvedený variant je textom návrhu zákona, tj. osnovou samotnej budúcej právnej normy a obsahuje najdôležitejšie body predložené na verejnú diskusiu. Po finalizácii týchto bodov možno potom vypracovať detailné predpisy technického charakteru, o ktoré nie je mimoriadny záujem (napr. existuje ešte množstvo pravidiel upravujúcich volebný proces, ale najdôležitejšie sú tie, ktoré sa nachádzajú v tomto materiály; takisto aj samosprávy disponujú ešte mnohými „vnútornými” kompetenciami, počnúc schválením vlastného organizačného poriadku až po výber pečiatky, ale to sú otázky, ktorými nie je potrebné zaťažovať verejnú diskusiu).

 

(Preambula)

I. Všeobecné ustanovenia

  • Cieľom tohto zákona je určiť národnostné komunity žijúce na Slovensku, základné práva ich príslušníkov, spôsob volieb a činnosť ich samosprávnych orgánov v záujme toho, aby v súlade s článkom 15 Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín sa účinne zúčastňovali rozhodovacieho procesu v otázkach, ktoré sa ich týkajú v styku s ostatnými štátnymi orgánmi na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni.
  • Na základe tohto zákona je národnostná komunita skupina s vlastným jazykom a kultúrou odlišnou od väčšinového národa žijúca tradične, najmenej sto rokov na území Slovenska, ktorej členovia tvoria menej ako polovicu obyvateľov krajiny.
  • Na Slovensku sú národnostnými komunitami: maďarská, rusínska, ukrajinská, rómska, poľská, česká, nemecká, chorvátska a bulharská komunita.

ALT: možno uvažovať aj o uvedení židovskej, srbskej, moravskej a ruskej komunity.

  • Ak národnostná komunita, ktorá nie je uvedená v predchádzajúcom bode, chce využiť svoje právo na zriadenie svojich samosprávnych orgánov podľa tohto zákona, musí za účelom zápisu do zoznamu národnostných komunít podať žiadosť k ministrovi slovenskej vlády s pôsobnosťou pre práva menšín. K žiadosti treba pripojiť podpis 500 členov národnostnej komunity. Ministerstvo požiada o názor Slovenskej akadémie vied, či daná komunita vyhovuje zákonným podmienkam a žiadosť predloží spolu so svojím stanoviskom vláde. Vláda uznesením rozhodne o zaregistrovaní národnostnej komunity, alebo o odmietnutí žiadosti.

 

II. Základné práva príslušníkov národnostných komunít

  • Národnostné komunity sú štátotvornými činiteľmi. Ich jazyk, kultúra a tradície štát obohacujú.
  • Štát je povinný urobiť kroky potrebné k zachovaniu ich identity, kultúry a jazyka.
  • Nikoho nemožno nútiť k tomu, aby sa priznal k príslušnosti k menšine alebo k väčšine.
  • Asimilácia národnostných komunít je zakázaná. Povinnosťou štátu je asimilačné procesy zastaviť.
  • Je zakázané meniť etnické pomery v oblastiach obývaných národnostnými komunitami.
  • Akákoľvek diskriminácia príslušníkov národnostných komunít je zakázaná.
  • Národnostné komunity a ich príslušníci môžu slobodne zakladať a rozvíjať národnostné inštitúcie za účelom zachovávania a rozvoja svojej kultúry a identity.
  • Národnostné komunity môžu slobodne udržiavať kontakty s verejnými a súkromnými inštitúciami iných štátov, s mimoriadnym zreteľom na štáty, v ktorých žijú príslušníci danej národnostnej komunity.
  • Slovenská republiky podporuje rozširovanie tlačovín, učebníc, literatúry, vedeckých publikácií pochádzajúcich z iných štátov a viažucich sa ku kultúre národnostných komunít na Slovensku, organizovanie kultúrnych podujatí, pôsobenie duchovných a pedagógov na Slovensku, a štúdium príslušníkov národnostnej komunity v zahraničí formou štipendií a uznávania dokladov o vzdelaní.
  • Slovenská republika môže uzatvárať medzinárodné zmluvy s inými štátmi v záujme podpory medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa národnostných komunít. Dotknutá národnostná komunita musí byť zapojená do procesu uzatvárania i výkonu zmluvy.

 

III. Symboly a sviatky národnostných komunít

  • Národnostné komunity si môžu zvoliť svoje národnostné symboly: znak, vlajku a hymnu. Tieto symboly sa môžu zhodovať so symbolmi príslušníkov národnostnej komunity žijúcich v iných krajinách.
  • Národnostné symboly schvaľuje a zaregistruje národná rada danej komunity.
  • Národnostné symboly možno slobodne používať aj bez štátnych symbolov na podujatiach národnostnej komunity a jej inštitúciách (školy, kultúrne inštitúcie, zastupiteľské orgány, všetky inštitúcie, ktorých zriaďovateľom je národnostná komunita). Vo všetkých ostatných prípadoch môžu byť symboly národnostnej komunity používané spolu so štátnymi symbolmi. V obciach, kde sa jazyk národnostnej komunity používa v úradnom styku, musia byť symboly národnostnej komunity a štátne symboly používané spoločne.
  • Národnostné komunity si môžu určiť vlastné národné sviatky.

 

IV. Parlamentné zastúpenie národnostných komunít

  • V parlamentných voľbách sú strany zastupujúce národnostné komunity oslobodené od podmienky dosiahnutia 5%-ného prahu pre členstvo v NR SR.

ALT: tento bod ponúka riešenie len pre maďarskú a rómsku menšinu, pre ostatné nie. Preto sa vynárajú ešte dve riešenia:

    • i) ak by pre každú z menšín zabezpečili aspoň po jednom mandáte (tieto mandáty by bolo možné získať hlasmi menšinových voličov zapísanými v osobitnom volebnom zozname. Menšinoví voliči by teda mali dva hlasy);
    • ii) Existovala by aj taká možnosť, že menšiny by dostali určitý počet mandátov v parlamente, ktoré by boli zapĺňané predstaviteľmi rôznych menšín na základe získaných hlasov, resp. striedavo.

 

V. Voľby do celoštátnych zastupiteľských orgánov národnostných komunít

  • Celoštátnym zastupiteľským orgánom národnostných komunít je národná rada.
  • Národné rady majú 5-35 poslancov v závislosti od počtu príslušníkov národnostnej komunity.
  • Poslanci národných rád sú volení v bezprostredných voľbách. Volieb sa môže zúčastniť každý príslušník komunity, ktorí sa môžu zúčastniť parlamentných volieb a boli zapísaní do volebného zoznamu komunity. Zápisom do volebného zoznamu volič vyjadruje, že sa považuje za príslušníka danej komunity. Jedna osoba môže byť zapísaná len v zozname jednej národnostnej komunity. Inú podmienku zápisu do zoznamu stanoviť nemožno.
  • O mandát v národnej rade sa môže uchádzať každý, kto môže byť kandidovať na miesto poslanca Slovenskej národnej rady a vyhlási, že sa považuje za príslušníka národnej komunity.
  • Ak sa do volebného zoznamu zapíše menej ako 40% členov danej komunity podľa údajov posledného sčítania obyvateľstva, národná rada musí byť zvolená nepriamymi voľbami. Nepriamych volieb sa zúčastnia spoločenské organizácie vyvíjajúce činnosť v záujme zachovania jazyka, kultúry, školského systému a ochrany práv danej národnostnej komunity.

 

VI. Pôsobnosť národných rád

  • Národné rady sú celoštátnymi samosprávnymi orgánmi národnostných komunít.
  • Národné rady monitorujú a sledujú situáciu národnostných komunít v oblasti školstva, kultúry, používania jazyka, hospodárstva a sociálnej oblasti. Pri vypracovaní právnych noriem týchto oblastí spolupracujú s ústrednými orgánmi verejnej správy.
  • Pôsobnosť národných rád v oblasti školstva:
    • a)    Právo zakladania a prevádzkovania škôl národnostnej komunity
    • b)    V školách, ktorých zriaďovateľom je iný orgán, právo súhlasu s transformáciou či zrušením školy, s vymenovaním riaditeľa atď.
    • c)    Metodický dozor nad školami národnostnej komunity, úprava učebných osnov
    • d)    Schvaľovanie učebníc používaných v školách národnostnej komunity
    • e)    Kontrola v metodických otázkach týkajúcich sa jazyka, kultúry a histórie komunity
    • f)     Kontrola metodických otázok výučby slovenčiny ako druhého jazyka
    • g)    Riadenie systému štipendií pre príslušníkov národnostnej komunity
  • Pôsobnosť národných rád v oblasti kultúry:
    • a)    Právo zriaďovania a prevádzkovania kultúrnych inštitúcií národnostnej komunity
    • b)    Financovanie kultúrnej činnosti národnostnej komunity
    • c)    Popularizácia kultúry národnostnej komunity
  • Pôsobnosť národných rád v oblasti používania jazyka a poskytovania informácií:
    • a)    Podpora verejného používania jazyka národnostnej komunity
    • b)    Metodická pomoc a podpora pri používaní jazyka národnostnej komunity v úradnom styku
    • c)    Kontrola a podpora výkonu zákona o používaní jazykov národnostných menšín
    • d)    Rozvoj verejnej informovanosti v jazyku národnostnej komunity
    • e)    Zriaďovanie a prevádzkovanie tlače a masovokomunikačných prostriedkov národnostnej komunity
    • f)     Šírenie znalosti jazyka národnostnej komunity organizovaním a podporou jazykových kurzov
    • g)    Uplatňovanie schvaľovacieho práva pri vymenovaní šéfredaktorov menšinových relácií Rozhlasu a televízie Slovenska
    • h)    Rada pre vysielanie a retransmisiu je povinná pri hodnotení programov súvisiacich s komunitou požiadať o názor národnú radu
  • Pôsobnosť národných rád v oblasti hospodárstva:
    • a)    Zhodnotenie situácie národnostnej komunity na trhu práce a možností regiónov obývaných danou komunitou
    • b)    Hodnotenie infraštrukturálnej politiky a politiky regionálneho rozvoja vlády z hľadiska národnostnej komunity
    • c)    Spolupráca s vládou pri vytváraní investičnej politiky
    • d)    Podpora rozvoja malých a stredných podnikateľov národnostnej komunity
  • Pôsobnosť národných rád v oblasti sociálnej:
    • a)    Zhodnotenie  demografickej a sociálnej situácie národnostnej komunity
    • b)    Zriaďovanie a prevádzkovanie sociálnych inštitúcií (domovy dôchodcov, detské domovy) národnostnej komunity
    • c)    Vybudovanie systému podpory rodín národnostnej komunity

 

VII. Orgány národných rád

  • Národná rada môže zriaďovať komisie a odborné orgány v záujme vykonávania svojich kompetencií.
  • V záujme vykonania svojich rozhodnutí môže národná rada zriaďovať 3-7-člennú výkonnú radu.
  • Národná rada zo svojich radov volí svojho predsedu. Predseda národnej rady zastupuje národnú radu v styku s iným orgánmi.

 

VIII. Miestne samosprávne orgány národnostných komunít

  • Národné komunity zriaďujú miestne samosprávne orgány komunity v obciach, v ktorých tvoria príslušníci komunity menej ako 70% obyvateľstva, avšak ich počet dosahuje 200 osôb, alebo 5% obyvateľov obce.
  • Miestna samospráva komunity môže uznesením do skončenia volebného obdobia preniesť svoje kompetencie na obecnú samosprávu a prerušiť svoju činnosť. V takomto prípade môžu najmenej traja členovia miestnej samosprávy komunity kedykoľvek požiadať o zvolanie mimoriadneho zasadnutia miestnej samosprávy komunity, na ktorom sa rozhodne o aktivovaní činnosti miestnej samosprávy komunity. K odovzdaniu a  späťvzatiu kompetencií nie je potrebný súhlas obecnej samosprávy.
  • Ak miestna samospráva komunity nebola zriadená z dôvodu, že počet príslušníkov komunity nedosahuje hodnotu stanovenú v článku 35, národná rada komunity alebo jej regionálna samospráva môže uznesením rozhodnúť o tom, že bude vykonávať pôsobnosť miestnej samosprávy komunity.
  • Miestna samospráva komunity má 3-11 poslancov v závislosti od počtu jej príslušníkov žijúcich v danej obci. Poslancov samosprávy volia členovia komunity, ktorí v obci žijú a disponujú volebným právom do obecných orgánov podľa článku 22.
  • Poslancom miestnej samosprávy komunity môže byť príslušník národnostnej komunity žijúci v obci, ktorý môže byť podľa článku 23 volený do inštitúcií komunity.
  • Miestna samospráva komunity zastupuje záujmy národnostnej komunity na miestnej úrovni.
    • Zriaďuje a prevádzkuje školské a kultúrne inštitúcie na miestnej úrovni.
    • V takých inštitúciách, ktorých zriaďovateľom je iný orgán, disponuje právom schválenia transformácie či zrušenia školy, vymenovania riaditeľa, atď.
    • Vypracuje plány zaškoľovania školských inštitúcií miestnej komunity a kontroluje ich výkon.
    • Spravuje časť sumu schválenej miestnym zastupiteľstvom na financovanie kultúrnej činnosti pripadajúcej na komunitu.
    • Na miestnej úrovni kontroluje a podporuje uplatňovanie práv používania jazyka menšín, navrhuje možnosti rozšírenia používania jazyka komunity, so zvláštnym zreteľom na inštitúcie, právne osoby, podniky, tlačoviny, televízne a rozhlasové stanice zriadené alebo podporované miestnou samosprávou.
    • Udržiava pamätné miesta a kultúrne pamiatky komunity, schvaľuje plán v záujme zachovania ich stavu.

 

IX. Regionálne samosprávne orgány národnostných komunít

  • Národné komunity zriaďujú regionálne samosprávne orgány komunity, ktoré zastupujú záujmy komunity na úrovni vyšších územných celkov. Regionálna samospráva národnostnej komunity môže vzniknúť v kraji, v ktorom tvoria príslušníci komunity najmenej 5% obyvateľov v najmenej 10-tich obciach.
  • Regionálna samospráva komunity má 3-11 poslancov. Poslancov samosprávy volia členovia komunity, ktorí žijú vo vyššom územnom celku a disponujú volebným právom do obecných orgánov podľa článku 22. Poslancom regionálnej samosprávy komunity môže byť príslušník národnostnej komunity žijúci vo vyššom územnom celku, ktorý môže byť podľa článku 23 volený do inštitúcií komunity.
  • V krajoch, v ktorých nebola regionálna samospráva komunity zriadená, vykonáva jej pôsobnosť národná rada danej komunity. Národná rada môže zriaďovať komisie pre otázky týkajúce regiónov.
  • Regionálna samospráva komunity zastupuje záujmy národnostnej komunity na regionálnej úrovni.
    • a)    Zriaďuje a prevádzkuje školské a kultúrne inštitúcie na regionálnej úrovni.
    • b)    V inštitúciách, ktorých zriaďovateľom je iný orgán disponuje právom schválenia transformácie či zrušenia školy, vymenovania riaditeľa, atď.
    • c)    Vypracuje plány zaškoľovania regionálnych školských inštitúcií komunity a kontroluje ich výkon.
    • d)    Zriaďuje školy a kultúrne inštitúcie miestneho významu v miestach, kde na to miestna samospráva nemá možnosť. Schvaľuje regionálny plán zaškoľovania v záujme zabezpečenia vzdelávania v materinskom jazyku pre príslušníkov komunity žijúcich v diaspóre a podporuje prevádzkovanie školských autobusov, resp. pomáha pri výučbe jazyka komunity v školských zariadeniach s vyučovacím jazykom slovenským v obciach, kde nefunguje škola v jazyku komunity.
    • e)    Spravuje časť sumy schválenej regionálnym zastupiteľstvom na financovanie kultúrnej činnosti pripadajúcej na komunitu.
    • f)     Na regionálnej úrovni kontroluje a podporuje uplatňovanie práv používania jazyka menšín, navrhuje možnosti rozšírenia používania jazyka komunity, so zvláštnym zreteľom na inštitúcie, právne osoby, podniky, tlačoviny, televízne a rozhlasové stanice zriadené alebo podporované regionálnou samosprávou.

 

X. Majetok a príjmy národných rád

  • Náklady činnosti národných rád sú hradené zo štátneho rozpočtu. Prostriedky zo štátneho rozpočtu pridelené národným radám je nutné rozdeliť tak, aby boli prevádzkové náklady národných rád (prenájom sídla, mzdy) zabezpečené pre všetky národné rady. Zvyšná časť financií musí byť rozdelená medzi národnými radami v pomere počtu príslušníkov komunity.
  • Štátny rozpočet pokrýva aj náklady národných rád v súvislosti s výkonom ich kompetencií a zriaďovateľských práv. Inštitúcie nimi prevádzkované nemôžu dostávať nižšiu štátnu dotáciu z dôvodu, že ich zriaďovateľom nie je orgán ústrednej štátnej správy, resp. orgán miestnej alebo regionálnej samosprávy.
  • Orgány ústrednej štátnej správy, miestne a regionálne samosprávy môžu previesť zriaďovateľské právo nimi prevádzkovaných školských a kultúrnych inštitúcií danej komunity na národné rady spolu s majetkom týchto inštitúcií. Spolu so zriaďovateľskými právami prechádzajú do správy národnej rady aj zdroje (miestneho, regionálneho, štátneho rozpočtu) potrebné k prevádzkovaniu týchto inštitúcií.
  • Národná rada disponuje príjmami inštitúcií, ktoré spravuje
  • Národná rada môže vykonávať hospodársku činnosť.
  • Národná rada môže prijímať dary od domácich a zahraničných fyzických i právnických osôb.
  • Národná rada zhotovuje ročný rozpočet a schvaľuje ročnú účtovnú závierku.

 

XI. Vzťahy národných rád s iným štátnymi orgánmi

  • Národná rada je v otázkach spadajúcich do jej kompetencie oprávnená podávať parlamentu, vláde, iným štátnym a samosprávnym orgánom a organizáciám návrhy, podnety a vyjadrenia.
  • Národná rada môže v akejkoľvek otázke týkajúcej sa ňou zastupovanej komunity – a spadajúcej do kompetencie štátnych či vládnych orgánov – požiadať o informácie a údaje, resp. v odbornej otázke či otázke právneho výkladu požiadať o stanovisko, či podať návrh; požiadaný orgán je povinný v zákonnej lehote odpovedať.
  • Pred prerokovaním a schválením uznesenia týkajúceho sa otázok VI. kapitoly tohto zákona orgány podľa článku 52 požiadajú o názor, resp. schválenie národné rady.

 

Ethics Policy

Ethics Policy - Text