Észrevételek Rudolf Chmel kormányalelnök társadalmi vitára bocsátott kisebbségi nyelvtörvény-módosításával kapcsolatban

Pripomienky Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku (OSMS) k návrhu zákona o používaní jazykov národnostný menšín, zverejnenej 15. novembra 2010 Úradom vlády Slovenskej republiky

Šamorín, 11. decembra 2010.

Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku
Expertná skupina jazykového právneho poradenstva
Vypracoval: János Fiala

Nasledujúce body vyjadrujú pripomienky Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku k návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín vypracovanému pod gesciou Podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny pána Rudolfa Chmela. Naše poznámky vychádzajú z porovnania návrhu s vlastným návrhom zákona vypracovaným OSMS v spolupráci so zástupcami ostatných menšín a v konzultácii s množstvom spoločenských organizácií a osôb zaoberajúcich sa problematikou rôznych oblastí menšinového života od kultúry a školstva po ochranu ľudských práv. Niektoré naše pripomienky smerujú len k odstráneniu formulačnej nepresnosti, iné poukazujú na obsahový nesúlad medzi návrhom podpredsedu vlády a návrhom menšín.

Domnievame sa, že vzhľadom na množstvo našich pripomienok by bolo vhodné pokračovať v osobnej konzultácii vytvorením pracovnej skupiny na Úrade vlády zaoberajúcou sa zosúladením poznámok verejnosti s vládnym návrhom zákona. Do tejto pracovnej skupiny by sme považovali za vhodné zapojiť čo najširší okruh osôb zastupujúcich občiansku spoločnosť, ministerstvá a politické strany zastúpené v Národnej Rade SR, aby sa prípadne výhrady a nedorozumenia mohli riešiť v tejto fáze prípravy návrhu v odbornom kruhu.

Vítame poskytnutú možnosť vyjadriť sa k návrhu zákona v rámci spoločenského pripomienkového konania a vyjadrujeme záujem čo najužšie sa zapojiť do prípravy zákona. V prípade akýchkoľvek otázok ohľadom našich pripomienok radi poskytneme vysvetlenie ústne alebo písomne.

184/1999 Z. z.
ZÁKON

z 10. júla 1999

o používaní jazykov národnostných menšín

Zmena: 318/2009 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, rešpektujúc ochranu a rozvoj základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, prihliadajúc na doteraz existujúce platné zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín, uznávajúc a oceňujúc význam materinských jazykov občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ako prejav kultúrneho bohatstva štátu, majúc na zreteli vytvorenie demokratickej, tolerantnej a prosperujúcej spoločnosti v podmienkach integrujúceho sa Európskeho spoločenstva, uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,
uzniesla sa na tomto zákone:

OSMS1: okrem všeobecného odkazu na medzinárodné dohody by sme považovali za vhodné v preambule zákona explicitne spomenúť dve najrelevantnejšie dohody, Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín.

§ 1

Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka1) používať jazyk národnostnej menšiny (ďalej len “jazyk menšiny”). Účelom tohto zákona je ustanoviť v nadväznosti na medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná a osobitné zákony2) pravidlá používania jazyka menšiny v úradnom styku a v oblastiach upravených týmto zákonom.

OSMS2: Nepovažujeme za vhodné použitie výrazu „osobitné“ zákony. Slovo „osobitný“ vyjadruje interpretačné pravidlo, vzťah nad- a podriadenosti, čo o vzťahu tohto zákona a zákonov vymenovaných v poznámke pod čiarou neplatí. Vhodnejšie by preto bolo hovoriť o „iných“ alebo „ostatných“ zákonoch.

OSMS3: Ustanovenie §1 nerieši vzťah tohto zákona a zákona o štátnom jazyku, čo riešiť treba. Navrhujeme generálnu formuláciu v znení:

Ustanovenia tohto zákona majú prednosť pred ustanoveniami zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

§ 1a

Vymedzenie niektorých pojmov

(1) Jazykom menšiny sa na účely tohto zákona rozumie jazyk tradične používaný na území Slovenskej republiky jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka; jazykom menšiny je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.

(2) Občanom Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine sa na účely tohto zákona rozumie občan Slovenskej republiky, ktorý sa hlási k niektorej národnostnej menšine používajúcej jazyk menšiny.

(3) Obcou sa na účely tohto zákona rozumie obec a mestská časť.2a)

§ 2

Používanie jazyka menšiny v úradnom styku

(1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa niektorého z posledných dvoch sčítaní obyvateľov v obci najmenej 10% obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.

OSMS4: V § 2 ods. 1 treba spresniť pojem „osoba patriaca k národnostnej menšine“, ktorý nie je definovaný ani v § 1 ods. 1. Pri určení hranice používania jazyka je potrebné vziať do úvahy podiel obyvateľov obce podľa materinského jazyka, nie podľa národnosti. Keď má ustanovenie na mysli kritérium národnosti, treba ho zmeniť. Keď sa ním myslí aj (resp. alebo) národnosť aj (alebo) materinský jazyk, treba ho preformulovať aby bol obsah a zámer jednoznačný.

OSMS5: Okruh obcí, v ktorých sa v úradnom styku používa jazyk menšiny navrhujeme rozšíriť o tie, v ktorých žije aspoň 1000 obyvateľov s rovnakým materinským jazykom. Navrhujeme teda alternatívne pomerné a absolútne kritérium v § 2 ods. 1: 10% alebo 1000 osôb.
Nevylučujeme možnosť, aby sa na obce, na ktoré sa nevzťahuje relatívne len absolútne kritérium použili pravidlá používania menšinových jazykov podľa tohto zákona s určitými odlišnosťami.

OSMS6: Chýba osobitné ustanovenie o rusínskom a ukrajinskom jazyku. Domnievame sa, že toto ustanovenie, hoci môže vyvolať nesúhlas, dokonca aj odpor predstaviteľov niektorých organizácií národnostných menšín, malo byť súčasťou návrhu zverejneného na účely spoločenskej diskusie. Ak v návrhu nie je, nemôže o ňom diskusia v širšom okruhu ani prebiehať, a všetci dotknutí sa k nemu nemôžu vyjadriť. Navrhujeme ustanovenie v nasledujúcom znení:

Na účely § 2 ods. 1 sa počet obyvateľov obce s rusínskym a ukrajinským materinským jazykom spočíta. Obec spĺňa podmienky podľa § 2 ods. 1, ak podmienku podielu obyvateľov spĺňajú obyvatelia s ukrajinským a rusínskym materinským jazykom spolu. Ustanovenia tohto zákona sa v prípade takýchto obcí vzťahujú na rusínsky aj ukrajinský jazyk. Obyvateľ takejto obce s rusínskym alebo ukrajinským materinským jazykom môže v úradnom styku používať rusínsky alebo ukrajinský jazyk podľa svojej voľby.

(2) Zoznam obcí podľa odseku 1 je uvedený v prílohe tohto zákona. Zoznam označení obcí a označení častí obcí v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

OSMS7: V § 2 ods. 2 nie je jasný vzťah medzi prílohou a nariadením vlády. Ako sa bude riešiť ich prípadný nesúlad? Ak cieľom je vymenovanie obcí podľa súčasného stavu v prílohe s tým, že zmeny v zozname podľa budúcich sčítaní obyvateľstva budú riešené nariadeným vlády, tak treba text § 2 ods. 2 v tomto význame spresniť.

(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo konať pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, iným orgánom verejnej správy, nimi zriadenou právnickou osobou a právnickou osobou zriadenou zákonom (ďalej len „orgán verejnej správy“) v obci podľa odseku 1 aj v jazyku menšiny. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa predchádzajúcej vety a účastníka konania pred začatím konania informuje o možnosti používania jazyka menšiny.

OSMS8: Miesto slova „informuje“ v poslednej vete § 2 ods. 3 navrhujeme použiť slovo „poučí“.

OSMS9: § 2 ods. 3 upravuje právo občana „konať“ pred orgánom verejnej správy. Považujeme to za nešťastnú a nejasnú formuláciu. Z dôvodu jednoznačnosti musí § 2 ods. 3. zakotviť právo občana pred orgánmi verejnej správy „používať jazyk národnostnej menšiny slovom aj písmom, vrátane písomných podaní a predkladaní listinných a ústnych dôkazov“.

OSMS10: Z § 2 ods. 3 chýba ustanovenie platného zákona o povinnosti orgánu verejnej správy poskytnúť odpoveď v jazyku menšiny. Navrhujeme doplniť:
Orgán verejnej správy poskytne odpoveď v jazyku, v ktorom bolo podanie napísané.

Alebo alternatívne:
Orgán verejnej správy poskytne odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

(4) Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní3) v obci podľa odseku 1 sa v prípade, ak konanie začalo podaním v jazyku menšiny alebo účastník použije v konaní jazyk menšiny alebo na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny. O tejto možnosti je orgán verejnej správy povinný účastníka konania pred vydaním rozhodnutia poučiť. V pochybnostiach je rozhodujúci text rozhodnutia v štátnom jazyku.

(5) Verejná listina vydávaná orgánom územnej samosprávy v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydáva v rovnopise aj v jazyku menšiny. O tejto možnosti je orgán územnej samosprávy povinný účastníka konania pred vydaním verejnej listiny poučiť. V pochybnostiach je rozhodujúci text verejnej listiny v štátnom jazyku.

OSMS11: § 2 ods. 5 sa musí vzťahovať na rovnaký okruh orgánov verejnej správy, ako § 2 ods. 3. Listiny majú byť dvojjazyčné (na tom istom dokumente znenie aj v štátnom aj v menšinovom jazyku), v prípade ktorých by k rozporu nedochádzalo. Navrhujeme zmeniť text týmto spôsobom:

(5) Verejná listina vydávaná orgánom verejnej správy v obci podľa odseku 1 sa na požiadanie vydáva v dvojjazyčnej forme, v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny. O tejto možnosti je orgán verejnej správy povinný účastníka konania pred vydaním verejnej listiny poučiť.

(6) Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny sa v obci podľa odseku 1 uvádza aj v jazyku menšiny.

OSMS12: Na konci § 2 ods. 6 navrhujeme vynechať slovo „aj“. Na budovách musí byť označenie aj v štátnom, aj v menšinovom jazyku. Označenie v štátnom jazyku vyplýva zo zákona o štátnom jazyku, to netreba riešiť v tomto zákone. Avšak v texte písanom v menšinovom jazyku sa označenie orgánu verejnej správy musí používať len v jazyku menšiny, nie dvojjazyčne, pretože to nie je opodstatnené zrozumiteľnosťou textu, nevyplýva to zo zákona o štátnom jazyku, a je gramaticky a štylisticky neúčelné.

OSMS13: Vymenovanie v § 2 ods. 6 navrhujeme rozšíriť o odkaz na pečiatku orgánu verejnej správy.

OSMS14: V § 2 ods. 6 navrhujeme doplniť označenie budov zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, a útvarov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície v jazyku menšiny. Označenie týchto budov môže byť upravené aj v § 4, ale takáto povinnosť sa na nich musí vzťahovať.

(7) Orgán verejnej správy v obci podľa odseku 1 poskytuje občanom úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny.

OSMS15: V § 2 ods. 7 navrhujeme vynechať kvalifikáciu „vydané v rozsahu jeho pôsobnosti“, pretože tá v súčasnosti po reforme verejnej správy už nemá žiadne opodstatnenie.

OSMS16: V § 2 ods. 7 navrhujeme vynechať kvalifikáciu „na požiadanie“. Ak má byť toto ustanovenie vykonateľné v praxi, tak musia byť dvojjazyčné formuláre voľne dostupné za takých istých podmienok, ako sú v súčasnosti dostupné formuláre v štátnom jazyku. Ak budú musieť občania o formuláre v menšinovom jazyku zvlášť žiadať, ustanovenie sa nebude v praxi využívať a stráca význam.

(8) Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia.

OSMS17: V § 2 ods. 8 navrhujeme po slová „pri ústnej“ doplniť „a písomnej“.

OSMS18: V § 2 ods. 8 nemôžeme súhlasiť podmienením práva so súhlasom zamestnanca a zúčastnenej osoby. Právo občana používať svoj jazyk hocikde a kedykoľvek nemôže byť obmedzené, môže byť obmedzené len povinnosť orgánu verejnej správy na takúto komunikáciu reagovať. V tomto zmysle navrhujeme zmeniť časť vety za poslednou čiarkou.

(9) Používanie českého jazyka v úradnom styku upravuje osobitný zákon.3a)

(10) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine a má trvalý pobyt v obci podľa odseku 1, má právo používať jazyk menšiny v úradnom styku aj pred orgánom verejnej správy s pôsobnosťou pre celé územie príslušného okresu, obvodu, kraja alebo vyššieho územného celku, ak je pred takýmto orgánom verejnej správy možné zabezpečiť podmienky používania jazyka menšiny.

OSMS19: V § 2 ods. 10 považujeme kvalifikáciu „ak je možné zabezpečiť podmienky“ za absolútne neprijateľnú. Nie je jasné na akú nemožnosť ustanovenie myslí. Je natoľko nepresné, že navádza na obchádzanie zákona znemožnením používania menšinových jazykov. Zákon, respektíve štát musí vytvoriť podmienky na používanie menšinových jazykov. Ak má zákonodarca na mysli nejakú objektívnu prekážku (napr. používanie rómskeho jazyka, ktorej chýba právna terminológia), tak musí predovšetkým usilovať o odstránenie tejto prekážky. Presadzovanie úradného styku bude najťažšie v prípade najmenších a najmenej rozvinutých jazykov. Práve tie ich však potrebujú najviac, lebo sú aj najviac ohrozené. Ak ide o prekážky, ktoré dočasne nie je možné odstrániť, zákon ich musí jasne definovať, a nenechávať na voľné uváženie orgánu verejnej správy kedy menšinový jazyk dovolí použiť a kedy nie.

OSMS20: § 2 navrhujeme doplniť o ustanovenie upravujúce jazyk občianskych obradov:

(11) Občianske obrady, najmä svadobný, matričný a smútočný obrad sa môžu konať na požiadanie v jazyku národnostnej menšiny. V obci podľa § 2 ods. 1 je príslušný orgán alebo právnická osoba povinná žiadosti vyhovieť.

§ 3

(1) Rokovanie orgánu verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.

OSMS21: V § 3 ods. 1 navrhujeme zmeniť súhlas všetkých prítomných na súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Právo prítomných používať štátny jazyk tým nie je dotknuté, rokovanie by sa tlmočilo.

(2) Poslanec obecného zastupiteľstva a ostatní účastníci zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 majú právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.

OSMS22: Ustanovenie § 3 ods. 2 sa musí vzťahovať na rovnaký okruh orgánov ako § 3 ods. 1. Určite sa musí vzťahovať aspoň na zasadnutia zastupiteľstiev vyšších územných celkov, vyplýva to totiž z Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov.

(3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.

OSMS23: V § 3 ods. 3 navrhujeme zmeniť „sa môže viesť“ na „sa vedie“. Keď je vedenie kroniky v štátnom jazyku obligatórne, nemôže byť v menšinovom jazyku fakultatívne, lebo to vedie k tomu, že kroniky sa vedú len v štátnom jazyku.

(4) Úradná agenda, najmä matriky, zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie určené pre verejnosť a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť aj v jazyku menšiny.

OSMS24: V § 3 ods. 4 sa musia spresniť podmienky jeho aplikácie. Matriky, uznesenia a informácie pre verejnosť sa bezpodmienečne musia viesť, respektíve poskytovať v jazyku menšiny.

§ 4

Označenia v jazyku menšiny

(1) V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce a názve časti obce uvádza aj označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny, a to najmä na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce, budovách alebo rozhodnutiach, verejných listinách, oprávneniach a osvedčeniach skutočností vydaných pri výkone samosprávy v jazyku menšiny.

OSMS25: Vymenovanie v § 4 ods. 1 navrhujeme rozšíriť o odkaz na pečiatku obce.

(2) Dopravné značky s označením obce v jazyku menšiny umiestňuje obec podľa § 2 ods. 1 pod dopravnými značkami s názvom obce, ktorý sa uvádza vždy v štátnom jazyku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom dopravnú značku na účely informatívneho označovania obcí v jazykoch menšín, ktorá sa bude odlišovať od dopravnej značky s názvom obce.

OSMS26: V § 4 ods. 2 navrhujeme, aby dopravná značka označujúca obec v menšinovom jazyku bola rovnakej veľkosti a rovnakej farby ako dopravná značka označujúca začiatok a koniec obce v štátnom jazyku.

OSMS27: Označenie obce v menšinovom jazyku navrhujeme rozšíriť na smerové dopravné značky, ako napríklad návesť pred križovatkou, návestná smerová tabuľa, diaľková návesť a smerová tabuľa.

OSMS28: Navrhujeme označiť aj mená krajov a okresov v menšinovom jazyku ak sa dopravná značka označujúca hranicu kraja alebo okresu nachádza v katastri obce podľa § 2 ods. 1.

(3) Označenie obce v jazyku menšiny sa v obci podľa § 2 ods. 1 uvádza aj pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu.

(4) Obec podľa § 2 ods. 1 na svojom území označí ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšiny.

(5) V kartografických dielach, v odborných publikáciách, v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy sa popri štandardizovaných geografických názvoch3b) môžu používať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku menšiny, aj v jazyku menšiny.

OSMS29: V § 4 ods. 5 navrhujeme doplniť „v poštovom styku“.

OSMS30: Súlad § 4 ods. 5 s našim návrhom môžeme hodnotiť len po oboznámení sa so súvisiacou zmenou zákona o geodézii a kartografii.

(6) V obci podľa § 2 ods. 1 sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke na miestach prístupných pre verejnosť, ako aj všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, uvádzajú okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa v obci podľa § 2 ods. 1, ak je to možné, uvádzajú okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.3c)

OSMS31: V § 4 ods. 7 navrhujeme zrušiť kvalifikáciu „ak je to možné“. Viď našu poznámku č. 19 k § 2 ods. 10.

(8) Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny. Obec podľa § 2 ods. 1, ak je to možné, vydáva všeobecne záväzné nariadenia v rámci svojej pôsobnosti popri znení v štátnom jazyku aj v jazyku menšiny; v takomto prípade je rozhodujúce znenie v štátnom jazyku.

OSMS32: V § 4 ods. 8 navrhujeme zrušiť kvalifikáciu „ak je to možné“. Viď našu poznámku č. 19 k § 2 ods. 10.

OSMS33: § 3 navrhujeme doplniť o ďalší odsek paralelný k podobnému ustanoveniu zákona o štátnom jazyku:

(9) Každý občan Slovenskej republiky má právo na bezplatnú úpravu svojho mena a priezviska do pravopisnej podoby v jazyku menšiny.

OSMS34: § 3 navrhujeme doplniť o ďalší odsek upravujúci používanie jazyka pred ústrednými orgánmi štátnej správy:

(10) Občania Slovenskej republiky majú právo podávať písomné podania v jazyku menšín ústredným orgánom štátnej správy, Úradu vlády Slovenskej republiky, kancelárii Prezidenta Slovenskej republiky a kancelárii Verejného ochrancu práv. Na požiadanie alebo ak je podanie napísané v jazyku menšiny, sa odpoveď okrem štátneho jazyka poskytne aj v jazyku menšiny.

§ 4a

Miestne referendum o zmene označenia obce

OSMS35: Nesúhlasíme so zmenou označenia obce v miestnom referende podľa § 4a. Označenie obce v menšinovom jazyku je záležitosťou obyvateľov obce s príslušným materinským jazykom. Len oni môžu mať právo na zmenu názvu obce. Spôsob určenia okruhu týchto osôb a postup ich kolektívneho rozhodovania, napríklad formou miestneho referenda, musí byť upravený zákonom o postavení národnostných menšín. Kým nie sú vytvorené podmienky a pravidlá rozhodovania príslušníkov menšín vo svojich vlastných záležitostiach, nie je možné meniť názov obce referendom. Navrhujeme zrušiť § 4a.

(1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce alebo zmene označenia časti obce v jazyku menšiny uvedenej v nariadení vlády.

(2) Na prípravu miestneho referenda o zmene označenia obce a zmene označenia časti obce sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného zákona.3d)

(3) Výsledky miestneho referenda o zmene označenia obce a zmene označenia časti obce sú platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov oprávnených voličov3e) zúčastnených na miestnom referende. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.

§ 5

(1) Právo používať jazyk menšiny v konaní pred súdmi a v iných oblastiach upravujú popri tomto zákone aj osobitné zákony.2)

OSMS36: Súlad § 5 ods. 1 s našim návrhom môžeme hodnotiť len po oboznámení sa so súvisiacou zmenou občianskeho súdneho poriadku, trestného poriadku, správneho poriadku, zákona o priestupkoch a zákona o súdoch.

(2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevzťahuje na oblasť predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony.4)

OSMS37: § 5 navrhujeme doplniť o ustanovenie upravujúce rokovací jazyk orgánov školy, pretože táto otázka nie je osobitnými zákonmi riešená:

(3) V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku menšín, rokovania orgánov školy sa vedú v jazyku menšiny. Zúčastnené osoby majú právo používať štátny jazyk. Tlmočenie zabezpečí škola.

OSMS38: Čo sa týka otázky pedagogickej dokumentácie, súčasná úprava nie je pre menšiny prijateľná. Počítame so zmenou školského zákona a zákona o štátnom jazyku. Ak k týmto zmenám nedôjde, treba otázku upraviť v § 5 tohto zákona (PJNM).

(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb v obci podľa § 2 ods. 1 právo používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb podľa predchádzajúcej vety je povinné vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb v prípade potreby zabezpečí tlmočenie.

OSMS39: § 5 navrhujeme rozšíriť o odsek 4, ktorý by upravoval právo používať menšinový jazyk vo vlakovej a autobusovej doprave:

V obciach podľa § 2 ods. 1 majú cestujúci autobusovej a vlakovej dopravy právo na informácie a kúpu cestovného lístka v jazyku menšiny.

OSMS40: § 5 navrhujeme rozšíriť o odsek 5, ktorý by upravoval povinnosť poskytovateľov služieb v sieťových odvetviach (vodárenské, teplárenské a plynárenské spoločnosti, poskytovatelia elektriny a odvoz a zber odpadu) informovať obyvateľov obcí podľa § 2 ods. 1 o svojich službách a zmluvných a obchodných podmienkach aj v menšinovom jazyku, a právo obyvateľov uzavrieť zmluvu s poskytovateľmi týchto služieb aj v menšinovom jazyku.

§ 5a

Informovanie verejnosti v jazyku menšiny

(1) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1, ak je to možné, zverejňujú aj v jazyku menšiny.

OSMS41: Oznamy podľa § 5a ods. 1 musia byť zverejnené v menšinových jazykoch vždy. Kvalifikácia „ak je to možné“ je nepresná, navádzajúca na zneužívanie, a preto neprijateľná (viď našu poznámku č. 19 k § 2 ods. 10).

OSMS42: § 5a ods. 1 navrhujeme rozšíriť o odkaz (za slovom „rozhlasu“) na úradnú tabulu obce a periodickú tlačovinu vydávanú obcou.

(2) Obec podľa § 2 ods. 1 zverejňuje dôležité informácie, uvedené na úradnej tabuli obce, prevádzkovanej oficiálnej internetovej stránke obce a vo vydávanej periodickej tlači,5) popri štátnom jazyku aj v jazyku menšiny, a to najmä:
a) informácie o zložení a právomoci orgánov samosprávy obce,
b) prehľad právnych predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých obec koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k obci,
c) miesto, čas a spôsob, akým je možné získavať informácie a informácie o tom, kde môžu podať fyzické osoby alebo právnické osoby žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,
d) postup, ktorý musí obec dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je potrebné dodržať,
e) sadzobník správnych poplatkov,6) ktoré obec vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií,
f) informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami a nakladaní s majetkom obce.

(3) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu vydávať v jazyku menšiny.

OSMS43: Keďže príležitostné tlačoviny sa v štátnom jazyku musia vydávať podľa zákona o štátnom jazyku, § 5a ods. 3 navrhujeme spresniť doplnením „bez prekladu do štátneho jazyka“ na konci vety.

OSMS44: V § 5a navrhujeme vložiť ods. 4. ktorý by umožňoval uskutočňovať kultúrne podujatia len v jazyku menšiny, bez sprievodného textu v štátnom jazyku:

(4) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa môžu uskutočniť v jazyku menšiny. V takom prípade sa sprievodné uvádzanie programov uskutočňuje len v jazyku menšiny.

OSMS45: V § 5a navrhujeme vložiť ods. 5. ktorý by upravoval vydávanie tlačovín v jazykoch menšín obdobne k zákonu o štátnom jazyku:

(5) Jazyk menšiny sa môže používať aj
a) v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve alebo
b) v neperiodickej publikácii.

§ 6

Zrušený od 1.9.2009

§ 6a

Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú právo rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny prostredníctvom Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ako aj iného celoplošného, regionálneho a lokálneho vysielania televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby za podmienok upravených osobitnými zákonmi.7)

OSMS46: § 6a navrhujeme rozšíriť o ustanovenie upravujúce používanie jazykov menšín v oblasti ochrany spotrebiteľa:

V záujme ochrany spotrebiteľa je používanie menšinových jazykov povinné pri označovaní obsahu domáceho či dovážaného tovaru, v návodoch na používanie výrobkov, najmä potravín, liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru, v podmienkach záruky a v iných informáciách pre spotrebiteľa v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi.

OSMS47: § 6a navrhujeme rozšíriť o ustanovenie upravujúce používanie jazykov menšín v oblasti pracovnoprávnych vzťahov na vyváženie podobného ustanovenia zákona o štátnom jazyku:

Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa môžu vyhotoviť v jazyku národnostnej menšiny, ak sa na tom strany dohodnú.

OSMS48: § 6a navrhujeme rozšíriť o ustanovenie upravujúce používanie jazykov menšín v oblasti jazyka právnych dokumentov na vyváženie podobného ustanovenia zákona o štátnom jazyku:

Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa môžu vyhotoviť v jazyku menšiny.

OSMS49: Podľa nášho názoru by bolo vhodnejšie jazyk právnych úkonov a dokumentov vôbec neupravovať, a ustanovenia týkajúce sa tejto otázky (§ 8 ods. 2) zrušiť aj v zákone o štátnom jazyku. Regulácii musí podliehať len jazyk dokumentov použitých ako dôkazný materiál v súdnom a správnom konaní, ktoré navrhujeme riešiť zmenou občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku (viď našu poznámku č. 36 k § 5 ods. 1) tento návrh rieši vyššie v § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1. Jazyk ostatných dokumentov sa môže ponechať rozhodnutiu strán právnych úkonov.

§ 7

(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi používajú aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.

OSMS50: V § 7 ods. 1 v prvej vete navrhujeme vynechať odkaz na štátny jazyk, pretože úprava používania štátneho jazyka nie je obsahom tohto zákona.

OSMS51: V § 7 ods. 1 navrhujeme zrušiť druhú vetu. Keďže povinnosť zamestnanca ovládať menšinový jazyk neexistuje, vynechaním vety sa právny stav nemení. Orgán samotný však povinnosť „ovládať“ menšinový jazyk (komunikovať v menšinovom jazyku) má aj podľa iných ustanovení tohto zákona, a to prostredníctvom svojich zamestnancov alebo tlmočníkov a prekladateľov.

(2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, zabezpečením tlmočníckych a prekladateľských služieb alebo zabezpečením vzdelávania zamestnancov v jazyku menšiny.

OSMS52: V § 7 ods. 2 navrhujeme spresniť formuláciu „prostredníctvom zamestnancov“ na „zabezpečením dostatočného počtu zamestnancov ovládajúcich jazyk menšín“.

OSMS53: Do § 7 ods. 2 navrhujeme doplniť poskytovanie jazykových príplatkov zamestnancom ovládajúcim menšinový jazyk, ktoré považujeme za kľúčové z hľadiska úspešnej a hladkej implementácie tohto zákona.

OSMS54: § 7 ods. 2 sa musí vzťahovať aj na bezpečnostné a záchranné zbory podľa ods. 4.

OSMS55: Za kľúčovú otázku implementácie zákona považujeme financie. Navrhujeme do § 7 doplniť ďalší odsek, ktorý by určil, že jazykové príplatky a tlmočenie a prekladanie budú hradené priamo zo štátneho rozpočtu. Podrobnosti môže upravovať vyhláška Ministerstva financií.

(3) V obci podľa § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používať okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny.

OSMS56: Keďže v § 7 ods. 3 ide o fakultatívne ustanovenie („môže“), nie je najmenší dôvod obmedziť ho na obecnú políciu. Navrhujeme rozšíriť na útvary bezpečnostných a záchranných zborov podľa ods. 4.

(4) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má v obci podľa § 2 ods. 1 právo obracať sa v jazyku menšiny na príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície (ďalej len „bezpečnostné a záchranné zbory“). Organizačné zložky bezpečnostných a záchranných zborov v obci podľa § 2 ods. 1 vytvárajú podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä tým, aby medzi ich príslušníkmi boli v dostatočnom počte zastúpené osoby, ktoré ovládajú jazyk menšiny.

OSMS57: § 7 ods. 4 nemá upravovať právo občana „obracať sa“ na príslušníkov bezpečnostných a záchranných zborov, ale jeho právo používať svoj jazyk v ústnej a písomnej komunikácii v styku s útvarmi týchto zborov, a právo príslušníkov týchto zborov používať menšinový jazyk v komunikácii s občanmi. Takisto je potrebné rozšíriť poučovaciu povinnosť o jazykových právach na tieto zbory. Navrhujeme identický text ako v prípade používania jazyka v úradnom styku podľa § 2 ods. 3, prípadne presunúť celé ustanovenie do § 2. § 7 ods. 4 upravujúci pravidlá používania menšinového jazyka v určitej oblasti vyčnieva z § 7, ktorý upravuje spôsoby účinnej implementácie zákona.
Riešenie v návrhu ZPJNM od OSMS počíta so samostatným paragrafom:

(1) Útvary Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície so sídlom v obci podľa § 2 ods. 1 používajú v úradnom styku s občanmi aj jazyk menšiny. Komunikácia s občanmi, vrátane písomných podaní občanov a rozhodnutí a iných písomností vydaných týmito útvarmi ozbrojených zborov a hasičských jednotiek, prebieha v jazyku podľa voľby občana. O tejto možnosti útvar ozbrojených zborov a hasičských jednotiek poučí každého, s ktorým sa dostane pri svojej činnosti do styku.

(2) V útvaroch podľa odseku 1 sa v služobnom styku môže používať aj jazyk menšiny.

§ 7a

Právomoc podpredsedu vlády

(1) Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len „podpredseda vlády“) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona.

OSMS58: Samotný podpredseda vlády a jeho úrad nemajú kapacity na poskytovanie odbornej a metodickej pomoci všetkým orgánom vo všetkých oblastiach vo všetkých jazykoch. Podmienkou účinnej implementácie zákona je pomoc a súčinnosť vedeckých inštitúcii v implementácii zákona. Preto navrhujeme doplniť ďalší odsek v tomto znení:

(2) Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny určí vedecké ustanovizne zaoberajúce sa výskumom menšín a jazykom menšín zodpovedné za rozvoj odbornej terminológie pre jazykové plánovanie, jazykové poradenstvo a prekladateľské služby v jazykoch menšín.

(2) Podpredseda vlády v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi verejnej správy vytvára podmienky, aby si osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli v prípade záujmu jazyk menšiny osvojiť.

OSMS59: Úprava vyučovania menšinových jazykov vo všeobecnosti si vyžaduje dôkladnú analýzu a novelizáciu školského zákona. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín upravuje používanie jazykov menšín len v úzkej oblasti, preto aj osvojenie si menšinových jazykov by malo byť upravené len vo vzťahu k úzkemu okruhu osôb. Preto „osoby“ navrhujeme zmeniť na „zamestnanci orgánov verejnej správy a príslušníci bezpečnostných a záchranných zborov“.

(3) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

OSMS60: V § 7a ods. 3 druhej vete navrhujeme zmeniť formuláciu „K správe podľa prvej vety“ na „K tejto správe“.

(4) Na účel podľa odseku 3 je podpredseda vlády oprávnený vyžadovať od orgánov verejnej správy informácie a písomné podklady o používaní jazyka menšín v oblasti ich pôsobnosti.

OSMS61: V § 7a ods. 4 navrhujeme dodať vetu: „Orgány verejnej správy sú povinné poskytnúť súčinnosť“.

(5) Prvú správu podľa odseku 3 predloží podpredseda vlády do 31. decembra 2012.

OSMS62: V § 7a navrhujeme vložiť nasledujúce ustanovenie:

(6) Podpredseda vlády v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečí vydávanie zákonov, nariadení vlády a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v jazykoch menšín. Podpredseda vlády môže poveriť prekladom týchto právnych predpisov vedecké ustanovizne podľa odseku 2.

§ 7b

Správne delikty

(1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1:
a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3),
b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5),
c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6),
d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7),
e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3,
f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6,
g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8),
h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4.

(2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá:
a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4,
b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny.

(3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.

(4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády.

(5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

(6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu.

(7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 7c

(1) Ustanovenie § 2 ods. 6 sa nepoužije, ak sa označenie orgánu verejnej správy v jazyku menšiny zhoduje s názvom v štátnom jazyku.

(2) Ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa označenie obce alebo označenie časti obce v jazyku menšiny zhoduje s názvom v štátnom jazyku.

(3) Ustanovenie § 4 ods. 4 sa nepoužije, ak sa označenie ulice alebo iného miestneho geografického značenia v jazyku menšiny zhoduje s názvom v štátnom jazyku.

§ 7d

(1) Orgány verejnej správy sú povinné do 30. júna 2012 odstrániť stav odporujúci povinnostiam ustanoveným v § 2 ods. 4 až 7, § 4 ods. 1 a 3.

(2) Obce podľa § 2 ods. 1 sú povinné do 30. júna 2012 odstrániť stav odporujúci povinnostiam ustanoveným v § 4 ods. 4, § 5a ods. 2.

(3) Orgány verejnej správy, obce podľa § 2 ods. 1, právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné do 30. júna 2012 odstrániť stav odporujúci povinnostiam ustanoveným v § 4 ods. 6.

(4) Ak ide o nápis na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli, ktorý bol umiestnený na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli pred účinnosťou tohto zákona, nevzťahuje sa na takýto nápis povinnosť ustanovená v § 4 ods. 7.

OSMS63: Prechodné ustanovenia majú explicitne riešiť, kto nesie náklady na vyhotovenie označení ulíc, obcí, pomníkov, atď. v jazykoch menšín. Podľa nášho názoru implementácia zákona má byť priamo hradená zo štátneho rozpočtu.

§ 8

Zrušuje sa § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

§ 8a

Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. júla 2011

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z..

OSMS64: Návrh zákona rieši viacero otázok len vo všeobecnosti, pretože podrobne sú upravené v osobitných zákonoch. K týmto otázkam sa môžeme vyjadriť len vtedy, ak nám budú dostupné návrhy noviel týchto zákonov, ktoré tvoria ďalšie články tohto návrhu zákona. Podľa nášho názoru k dosiahnutiu súladu s ZPJNM je potrebné novelizovať aspoň tieto zákony:

– Zákon č. 270/1995 o štátnom jazyku
– Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
– Zákon č. 346/1990 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
– Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
– Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu
– Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
– Zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku
– Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
– Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
– Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
– Zákon č. 372/1990 o priestupkoch
– Zákon č. 757/2004 z. z. o súdoch
– Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
– Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
– Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
– Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike
– Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike
– Zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii
– Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase
– Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii
– Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii
– Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)
– Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
– Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
– Zákon č, 152/1995 Z. z. o potravinách
– Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame
– Zákon č. 564/1992 Z. z. o spôsobe vykonania referenda

§ 9

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 1999.

Zákon č. 318/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2009.

Zákon č. …………….. nadobúda účinnosť 1. júlom 2011.

Rudolf Schuster v.r.

Jozef Migaš v.r.

Mikuláš Dzurinda v.r.

1) § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
2) Napríklad Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 160/1998 Z. z.), Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 588/2001 Z. z.), § 18 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, § 16 a § 19 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách, § 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel, § 6 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.
2a) § 1a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.
3) Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
3a) § 3 zákona č. 270/1995 Z. z.
3b) § 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.
3c) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
3d) § 11a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
3e) § 2 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
4) Napríklad zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5) § 2 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).
6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
7) Napríklad zákon č. 619/2003 Z. z., zákon č. 16/2004 Z. z., zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

 

Észrevételek Rudolf Chmel kormányalelnök társadalmi vitára bocsátott kisebbségi nyelvtörvény-módosításával …

Tags: , , , ,

Ethics Policy

Ethics Policy - Text