Az SZMK kisebbségi nyelvhasználati törvényjavaslata

Kidolgozta: Fiala János
Szakértői anyag, 2010. december 12.
Észrevételeiket, megjegyzéseiket, kérem, küldjék a foruminst@foruminst.sk címre.

Návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín

§ 1
Všeobecné ustanovenia

(1) Každá osoba patriaca k národnostnej menšine má právo slobodne používať svoj jazyk v súkromí a na verejnosti, slovom aj písmom.

(2) Tento zákon ustanovuje v nadväznosti na ďalšie zákony podmienky používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky v úradnom styku a v iných oblastiach verejného styku.

(3) Ustanovenia tohto zákona majú prednosť pred ustanoveniami zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

(4) Jazykom národnostnej menšiny je jazyk odlišný od štátneho jazyka, ktorý je tradične používaný na území Slovenskej republiky a je materinským jazykom väčšieho počtu obyvateľov (ALT: …je materinským jazykom obyvateľov, ktorí tvoria početne menšiu skupinu v porovnaní s ostatnými obyvateľmi štátu).

(5) Jazykmi národnostných menšín podľa tohto zákona sú bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.

(6) Viacjazyčnou obcou (ALT: obcou s úradným jazykom národnostnej menšiny) podľa tohto zákona je obec alebo mestská časť Bratislavy alebo mestská časť Košíc, v ktorej podiel obyvateľov, ktorých materinským jazykom je jazyk národnostnej menšiny podľa niektorého z posledných dvoch sčítaní obyvateľov dosahuje 10% obyvateľstva obce alebo mestskej časti, alebo v ktorých počet takýchto obyvateľov dosahuje 1 000 osôb.

ALT: alebo v ktorých počet takýchto obyvateľov dosahuje
a) v prípade občanov s materinským jazykom maďarským aspoň 1 000,
b) v prípade občanov s materinským jazykom rusínskym alebo ukrajinským aspoň 500,
c) v prípade občanov s materinským jazykom českým, chorvátskym, nemeckým, poľským alebo rómskym aspoň 200 príslušníkov.

(7) Viacjazyčným okresom, obvodom, krajom a vyšším územným celkom sú okresy, obvody, kraje a vyššie územné celky, v ktorých sa nachádza viacjazyčná obec.

ALT: …v ktorých podiel obyvateľov, ktorých materinským jazykom je jazyk národnostnej menšiny, podľa posledného sčítania obyvateľstva dosahuje 10% obyvateľstva, alebo v ktorých počet takýchto obyvateľov dosahuje 10 000.

ALT2: …v ktorých podiel obyvateľov, ktorých materinským jazykom je jazyk národnostnej menšiny, podľa posledného sčítania obyvateľstva dosahuje 10% obyvateľstva, alebo v ktorých počet takýchto obyvateľov dosahuje
a) v prípade občanov s materinským jazykom maďarským aspoň 10 000,
b) v prípade občanov s materinským jazykom rusínskym alebo ukrajinským aspoň 5 000,
c) v prípade občanov s materinským jazykom českým, chorvátskym, nemeckým, poľským alebo rómskym aspoň 2 000 príslušníkov.

(8) Na účely odseku 6 sa počet obyvateľov obce s rusínskym a ukrajinským materinským jazykom spočíta. Obec je viacjazyčnou, ak podmienky podielu alebo počtu obyvateľov podľa odseku 6 spĺňajú obyvatelia s ukrajinským a rusínskym materinským jazykom spolu. Ustanovenia tohto zákona sa v prípade takýchto obcí vzťahujú na rusínsky aj ukrajinský jazyk. Obyvateľ takejto obce s rusínskym alebo ukrajinským materinským jazykom môže v úradnom styku používať rusínsky alebo ukrajinský jazyk podľa svojej voľby. Obdobne sa postupuje pri skúmaní splnenia podmienok podľa odseku 7.

(9) Používanie českého jazyka v úradnom styku upravuje osobitný zákon.

(10) Zoznam viacjazyčných obcí, okresov, obvodov, krajov a vyšších územných celkov spolu so zoznamom názvov viacjazyčných obcí, okresov, obvodov, krajov a vyšších územných celkov v jazyku národnostnej menšiny ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Zoznam názvov obcí schvaľuje vláda Slovenskej republiky na návrh Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len „Rada vlády pre ľudské práva“).

§ 2
Používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku

(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom (ďalej len „orgán verejnej správy“) používajú v úradnom styku okrem štátneho jazyka aj jazyky národnostných menšín za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak majú sídlo vo viacjazyčnej obci alebo územie (okres, obvod, kraj alebo vyšší územný celok) ich pôsobnosti je podľa §1 ods. 7 viacjazyčné.

ALT: možno by bolo účelné na označenie týchto orgánov zaviesť legislatívnu skratku „viacjazyčný orgán verejnej správy“, čo by mohlo v ďalšom texte nahradiť ošemetné označenie „orgán verejnej správy podľa §2 ods. 1“.

VYSV: povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny podľa tohto zákona sa vzťahuje na verejné orgány, ktoré sú umiestnené v dvojjazyčnej obci (napr. Obvodný úrad Medzilaborce), a na orgány, ktorých územie pôsobnosti je dvojjazyčné (napr. Obvodný úrad Trebišov, Krajský úrad Trnava).

(2) Orgán verejnej správy, ktorý nemá sídlo vo viacjazyčnej obci a územie jeho pôsobnosti nie je podľa §1 ods. 7 viacjazyčné, môže na žiadosť obyvateľa obce používať v úradnom styku jazyk národnostnej menšiny.

VYSV: v obciach, v ktorých orgány verejnej správy nemajú povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny, nemajú podľa súčasnej právnej úpravy ani takéto právo, pretože zákon o štátnom jazyku im dáva za povinnosť vždy použiť štátny jazyk, aj keby ich zamestnanec a klient hovoril jazykom národnostnej menšiny a obaja by toto uprednostnili. Odsek 2 odstraňuje toto obmedzenie – v nadväznosti na § 1 ods. 1 zavádza možnosť, aby sa jazyky národnostných menšín používali všade, kde sa nimi obyvatelia dohovoria, teda aj mimo dvojjazyčných obcí. Povinnosť orgánov verejnej správy používať jazyky národnostných menšín ostáva zachovaná len pre dvojjazyčné obce (a samozrejme len v prípade, keď obyvateľ obce uprednostňuje komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny pred štátnym jazykom.

(3) Pred orgánmi verejnej správy podľa odseku 1 majú obyvatelia právo používať jazyk národnostnej menšiny slovom aj písmom, vrátane písomných podaní a predkladaní listinných a ústnych dôkazov v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy poskytne odpoveď v jazyku, v ktorom bolo podanie napísané.

(4) Orgán verejnej správy poučí každého obyvateľa o možnosti používať v konaní pred takýmto orgánom jazyk národnostnej menšiny a o možnosti vydania rozhodnutia a inej listiny v jazyku národnostnej menšiny.

(5) Verejné listiny vo viacjazyčných obciach sa vydávajú v dvojjazyčnej forme, v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny.

(6) Orgán verejnej správy podľa odseku 1 v rámci svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy aj v jazyku národnostnej menšiny.

(7) Názvy viacjazyčných obcí a ich častí sa v úradnom styku, najmä na verejných listinách a pečiatke obce používajú aj v jazyku národnostnej menšiny.

(8) Vo viacjazyčných obciach sa úradná agenda (matriky, zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, oznamy určené pre verejnosť) a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť vedie aj v jazyku národnostnej menšiny.

(9) Orgány verejnej správy podľa odseku 1 môžu používať jazyk národnostnej menšiny vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku. V styku s inými orgánmi verejnej správy, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 1, používajú štátny jazyk.

(10) Rokovanie orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa môže na základe rozhodnutia tohto orgánu uskutočniť v jazyku národnostnej menšiny. Zúčastnené osoby majú právo používať štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny podľa svojej voľby bez ohľadu na to, v akom jazyku sa rokovanie uskutočňuje. Tlmočenie zabezpečí orgán verejnej správy.

(11) Občianske obrady, najmä svadobný, matričný a smútočný obrad sa môžu konať na požiadanie v jazyku národnostnej menšiny. Vo viacjazyčnej obci je príslušný orgán alebo právnická osoba povinná žiadosti vyhovieť.

VYSV: druhá veta je potrebná aby ujasnila, že právo podľa prvej vety sa vzťahuje na všetky obce, teda nielen na dvojjazyčné. Občania môžu požiadať napr. o smútočný obrad v rusínskom jazyku aj v Nitre aj v Medzilaborciach. V Medzilaborciach mestský úrad musí vyhovieť podľa druhej vety. V Nitre mestský úrad nemusí vyhovieť, môže však vyhovieť podľa vlastného uváženia (a zrejme s ohľadom na jazykové znalosti svojich zamestnancov) – keď vyhovie, postupuje podľa prvej vety, nekoná teda protiprávne, neporušuje zákon o štátnom jazyku.

§ 3
Používanie jazykov národnostných menšín v niektorých oblastiach verejného styku

(1) Vo viacjazyčných obciach sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny.

(2) Vo viacjazyčných obciach sa oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu, úradnej tabule obce, v periodickej tlači vydávanou obcou, na internetovej stránke obce alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú aj v jazyku národnostnej menšiny.

(3) Každý občan Slovenskej republiky má právo na bezplatnú úpravu svojho mena a priezviska do pravopisnej podoby v jazyku národnostnej menšiny.

(4) Vo viacjazyčných obciach sa popri označení v štátnom jazyku uvádza v menšinovom jazyku označenie orgánu verejnej správy podľa § 2 ods. 1, autobusovej stanice, železničnej stanice, zastávky miestnej hromadnej dopravy, zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb.

(5) Vo viacjazyčných obciach majú cestujúci autobusovej a vlakovej dopravy právo na informácie a kúpu cestovného lístka v jazyku národnostnej menšiny.

(6) Vo viacjazyčných obciach poskytovatelia služieb v sieťových odvetviach informujú obyvateľov o svojich službách a zmluvných a obchodných podmienkach aj v jazyku národnostnej menšiny. Obyvatelia viacjazyčných obcí môžu uzatvárať zmluvy s poskytovateľmi týchto služieb aj v jazyku národnostnej menšiny.

§ 4
Používanie jazykov národnostných menšín v správnom konaní

(1) Pred orgánmi verejnej správy podľa § 2 ods. 1 majú obyvatelia právo používať jazyk národnostnej menšiny slovom aj písmom, vrátane písomných podaní a predkladaní listinných a ústnych dôkazov v jazyku národnostnej menšiny. O týchto právach orgány verejnej správy účastníkov konania poučia.

(2) Správne konanie pred orgánmi verejnej správy podľa § 2 ods. 1 prebieha v jazyku, ktorý si zvolí účastník konania.

(3) Ak si účastníci zvolia rôzne jazyky, jazyk konania sa určí dohodou účastníkov. Ak k dohode nedôjde, jazyk konania určí orgán verejnej správy s prihliadnutím na jazykové znalosti účastníkov a na všetky okolnosti prípadu. Každý z účastníkov si však zachováva právo používať v konaní štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny podľa svojej voľby.

(4) Zápisnice, záznamy, pojednávania, uznesenia a iné úkony v konaní sa vykonávajú v jazyku konania. Orgán verejnej správy na požiadanie zabezpečí bezplatné tlmočenie a preklad do ostatných jazykov používaných účastníkmi v konaní.

(5) Ak jazykom konania je jazyk národnostnej menšiny, rozhodnutie sa vydá v štátnom jazyku a v jazyku konania. V prípade pochybností je rozhodujúci text vydaný v jazyku konania.

(6) V konaní, v ktorom účastník na prvom stupni mal právo používať jazyk národnostnej menšiny, mu toto právo zostáva zachované aj pred orgánmi verejnej správy rozhodujúcimi o opravných prostriedkoch.

§ 5
Používanie jazykov národnostných menšín v súdnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní

(1) Pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorých územie pôsobnosti je viacjazyčné podľa § 1 ods. 7 majú obyvatelia právo používať jazyk národnostnej menšiny slovom aj písmom, vrátane písomných podaní a predkladaní listinných a ústnych dôkazov v jazyku národnostnej menšiny. O týchto právach súdy a orgány činné v trestnom konaní účastníkov konania poučia.

(2) Občianskoprávne konanie pred súdmi podľa odseku 1 prebieha v jazyku, ktorý si zvolia účastníci konania.

ALT: (1) Pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní majú obyvatelia právo používať jazyk národnostnej menšiny slovom aj písmom, vrátane písomných podaní a predkladaní listinných a ústnych dôkazov v jazyku národnostnej menšiny. O týchto právach súdy a orgány činné v trestnom konaní účastníkov konania poučia.

(2) Občianskoprávne konanie pred súdmi, ktorých územie pôsobnosti je viacjazyčné podľa § 1 ods. 7, prebieha v jazyku, ktorý si zvolia účastníci konania.

(4) Trestné konanie pred súdmi , ktorých územie pôsobnosti je viacjazyčné podľa § 1 ods. 7, prebieha v jazyku, ktorý si zvolí obvinený. Ak si obvinení zvolia rôzne jazyky, jazyk konania sa určí dohodou obvinených. Ak k dohode nedôjde, jazyk konania určí súd s prihliadnutím na jazykové znalosti účastníkov a na všetky okolnosti prípadu. Každý z účastníkov si však zachováva právo používať v konaní štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny podľa svojej voľby.

VYSV: alternatíva počíta s používaním menšinových jazykov na všetkých súdoch, aj mimo viacjazyčných území. Možnosť určiť menšinový jazyk za jazyk konania sa však naďalej vzťahuje len na viacjazyčné územia.

(3) Ak si účastníci zvolia rôzne jazyky, jazyk konania sa určí dohodou účastníkov. Ak k dohode nedôjde, jazyk konania určí orgán verejnej správy alebo súd s prihliadnutím na jazykové znalosti účastníkov a na všetky okolnosti prípadu. Každý z účastníkov si však zachováva právo používať v konaní štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny podľa svojej voľby.

(4) Trestné konanie pred súdmi podľa odseku 1 prebieha v jazyku, ktorý si zvolí obvinený. Ak si obvinení zvolia rôzne jazyky, jazyk konania sa určí dohodou obvinených. Ak k dohode nedôjde, jazyk konania určí súd s prihliadnutím na jazykové znalosti účastníkov a na všetky okolnosti prípadu. Každý z účastníkov si však zachováva právo používať v konaní štátny jazyk alebo jazyk národnostnej menšiny podľa svojej voľby.

(5) Zápisnice, záznamy, pojednávania, uznesenia a iné úkony v konaní sa vykonávajú v jazyku konania. Súd a orgán činný v trestnom konaní na požiadanie zabezpečí bezplatné tlmočenie a preklad do ostatných jazykov používaných účastníkmi v konaní.

(6) Ak jazykom konania je jazyk národnostnej menšiny, uznesenia, rozsudky a rozhodnutia sa vydajú v štátnom jazyku a v jazyku konania. V prípade pochybností je rozhodujúci text vydaný v jazyku konania.

(7) V konaní, v ktorom účastník na prvom stupni mal právo používať jazyk národnostnej menšiny, mu toto právo zostáva zachované aj pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní rozhodujúcimi o opravných prostriedkoch.

(8) Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo používať ústne a písomne svoj jazyk v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Majú tiež právo predkladať dôkazy vo svojom jazyku v konaní pred Ústavným súdom. Trovy prekladu a tlmočenia hradí štát.

§ 6
Používanie jazykov národnostných menšín pred ústrednými orgánmi štátnej správy

Obyvatelia Slovenskej republiky majú právo podávať písomné podania v jazyku národnostných menšín ústredným orgánom štátnej správy, Úradu vlády Slovenskej republiky, kancelárii Prezidenta Slovenskej republiky a kancelárii Verejného ochrancu práv. Na požiadanie alebo ak je podanie napísané v jazyku národnostnej menšiny, sa odpoveď okrem štátneho jazyka poskytne aj v jazyku národnostnej menšiny.

§ 7
Používanie jazykov národnostných menšín v ozbrojených zboroch a hasičských jednotkách

(1) Útvary ozbrojených síl Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície so sídlom vo viacjazyčných obciach používajú v úradnom styku s občanmi aj jazyk národnostnej menšiny. Komunikácia s občanmi, vrátane písomných podaní občanov a rozhodnutí a iných písomností vydaných týmito útvarmi ozbrojených zborov a hasičských jednotiek, prebieha v jazyku podľa voľby občana. O tejto možnosti útvar ozbrojených zborov a hasičských jednotiek poučí každého, s ktorým sa dostane pri svojej činnosti do styku.

(2) V útvaroch podľa odseku 1 sa v služobnom styku môže používať aj jazyk národnostnej menšiny.

§ 8
Používanie jazykov národnostných menšín v oblasti geografických názvov

(1) Viacjazyčné obce označujú na svojom území ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku národnostnej menšiny.

(2) Vo viacjazyčných obciach sa na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce uvádza názov obce aj v jazyku národnostnej menšiny v rovnakej veľkosti a farbe ako označenie v štátnom jazyku. V ostatných obciach sa názov obce v jazyku národnostnej menšiny môže uvádzať na základe rozhodnutia obce.

(3) Na dopravných značkách obsahujúcich názvy obcí, napríklad návesť pred križovatkou, návestná smerová tabuľa, diaľková návesť, smerová tabuľa, sa názvy viacjazyčných obcí uvádzajú aj v menšinovom jazyku.

(4) Vo viacjazyčných obciach sa názov obce uvádza aj v jazyku národnostnej menšiny pri označení železničnej stanice, autobusovej stanice, letiska a prístavu.

(5) Na dopravných značkách označujúcich hranice krajov a okresov sa názvy krajov a okresov podľa §1 ods. 7 uvádzajú aj v jazyku národnostnej menšiny.

(6) Názvy viacjazyčných obcí sa v a poštovom styku , kartografických dielach, v odborných publikáciách, v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy môžu používať aj v jazyku národnostnej menšiny.

§ 9
Používanie jazykov národnostných menšín v oblasti kultúry

(1) Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa môžu uskutočniť v jazyku národnostnej menšiny. V takom prípade sa sprievodné uvádzanie programov uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

(2) Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí sa môžu vydávať v jazyku národnostnej menšiny bez prekladu do štátneho jazyka.

(3) Jazyk národnostnej menšiny sa môže používať v
a) periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve alebo
b) neperiodickej publikácii.

(4) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa môže uskutočňovať v jazyku národnostnej menšiny v celoštátnom, regionálnom a lokálnom vysielaní určenom pre príslušníkov národnostných menšín.

(5) Vo viacjazyčných obciach sa nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach uvádzajú v jazyku národnostnej menšiny. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.

(6) Kronika viacjazyčných obcí sa môže viesť v jazyku národnostnej menšiny.

§ 10
Používanie jazykov národnostných menšín v školstve

(1) Osoby patriace k národnostným menšinám majú právo na výchovu a na vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku podľa podmienok ustanovených osobitným zákonom.

(2) V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne, a vnútorná dokumentácia školy sa vedie v príslušnom jazyku národnostnej menšiny.

VYSV: delenie na „pedagogickú“ a „ďalšiu“ dokumentáciu vychádza zo školského zákona. Toto delenie nezodpovedá potrebám zákona o používaní jazykov národnostných menšín, preto je potrebné vymedziť v školskom zákone dokumentáciu na „vnútorné“ účely školy, ktorá by bola jednojazyčná v jazyku národnostnej menšiny, dokumentáciu na „vonkajšie“ účely (napr. na styk s ministerstvom školstva), ktorá by bola jednojazyčná v štátnom jazyku, a „ostatnú“, “hlavnú“ dokumentáciu, súvisiacu s vydávaním úradných dokladov, ktorá by bola dvojjazyčná.

(3) V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, rokovania orgánov školy sa vedú v jazyku národnostnej menšiny. Zúčastnené osoby majú právo používať štátny jazyk. Tlmočenie zabezpečí škola.

VYSV: Toto ustanovenie sa týka rokovania pedagogickej rady, rady školy, zväzu rodičov, nadácie školy, atď.

§ 11
Používanie jazykov národnostných menšín v oblasti zdravotných a sociálnych služieb

Pacient alebo klient, ktorého materinský jazyk je jazyk národnostnej menšiny, má právo pri poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb používať svoj materinský jazyk. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb je povinné v prípade potreby zabezpečiť tlmočníka.

§ 12
Používanie jazykov národnostných menšín v oblasti ochrany spotrebiteľa

V záujme ochrany spotrebiteľa je používanie menšinových jazykov povinné pri označovaní obsahu domáceho či dovážaného tovaru, v návodoch na používanie výrobkov, najmä potravín, liečiv, spotrebnej elektroniky a drogistického tovaru, v podmienkach záruky a v iných informáciách pre spotrebiteľa v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi.

§ 13
Používanie jazykov národnostných menšín v obchodnom a právnom styku

(1) Vo viacjazyčných obciach sa všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy uvádzajú aj v jazyku národnostnej menšiny.

(2) Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa môžu vyhotoviť v jazyku národnostnej menšiny, ak sa na tom strany dohodnú.

VYSV: Toto ustanovenie reaguje na § 8 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, ktorý veľmi nesystematicky vyžaduje vyhotovenie písomných právnych úkonov v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu v štátnom jazyku. Nie je to systematická úprava jazyka právnych úkonov, a taká ani nie je potrebná: keďže ide o oblasť súkromného práva, zmluvné strany môžu určiť jazyk právnych úkonov podľa svojej voľby. Regulácii musí podliehať len jazyk dokumentov použitých ako dôkazný materiál v súdnom a správnom konaní, ktoré tento návrh rieši vyššie v § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1. Jazyk ostatných dokumentov sa môže ponechať rozhodnutiu strán právnych úkonov. Ideálne by bolo zrušenie § 8 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, a tým aj zrušenie § 13 ods. 2 tohto návrhu, aby jazyk súkromnoprávnych úkonov regulovaný vôbec nebol.

(3) Finančná a technická dokumentácia, stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sa môžu vyhotoviť v jazyku národnostnej menšiny.

§ 14
Ochrana a rozvoj jazykov národnostných menšín

(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.

(2) Orgán verejnej správy podľa §2 ods. 1 a útvar ozbrojených zborov a hasičských jednotiek podľa §7 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie menšinových jazykov podľa tohto zákona a osobitných zákonov zabezpečením dostatočného počtu zamestnancov ovládajúcich jazyk národnostných menšín. Za týmto účelom motivuje svojich zamestnancov na osvojenie si jazyka národnostných menšín poskytnutím jazykových príplatkov a vzdelávaním.

(3) Orgán verejnej správy a útvar ozbrojených zborov a hasičských jednotiek poskytuje obyvateľom úradné formuláre vydané v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku národnostnej menšiny.

(4) Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny poskytuje odbornú pomoc orgánom verejnej správy a útvarom ozbrojených zborov a hasičských jednotiek pri vykonávaní ustanovení tohto zákona.

(5) Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny určí vedecké ustanovizne zaoberajúce sa výskumom menšín a jazykom národnostných menšín zodpovedné za rozvoj odbornej terminológie pre jazykové plánovanie, jazykové poradenstvo a prekladateľské služby v jazykoch národnostných menšín.

(6) Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny v súčinnosti s Ministerstvom školstva SR a orgánmi územnej samosprávy vytvára podmienky umožňujúce zamestnancom orgánov verejnej správy podľa §2 ods. 1 a útvarov ozbrojených zborov a hasičských jednotiek podľa §7 ods. 1 žijúcim vo viacjazyčných obciach neovládajúcim jazyk národnostnej menšiny, aby si ho v prípade záujmu mohli osvojiť.

(7) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečí vydávanie zákonov, nariadení vlády a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v jazykoch národnostných menšín. Ministerstvo môže poveriť prekladom týchto právnych predpisov vedecké ustanovizne podľa odseku 5.

§ 15
Správa o stave používania jazykov národnostných menšín

(1) Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť predkladá vláde Slovenskej republiky správu o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky raz za dva roky.
(2) Na účel podľa odseku 1 je Rada vlády pre ľudské práva oprávnená vyžadovať od orgánov a právnických osôb podľa § 2 ods. 1 informácie a písomné podklady o používaní jazykov menšín v oblasti ich pôsobnosti.
(3) Prvú správu podľa odseku 1 predloží Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny do 31. decembra 2013.

Ďalšie články

V súlade s článkom 1 sa novelizujú:
– Zákon č. 270/1995 o štátnom jazyku
– Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
– Zákon č. 346/1990 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
– Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov
– Zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu
– Zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
– Zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku
– Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
– Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
– Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
– Zákon č. 372/1990 o priestupkoch
– Zákon č. 757/2004 z. z. o súdoch
– Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
– Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach
– Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
– Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike
– Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike
– Zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii
– Zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase
– Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii
– Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii
– Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)
– Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
– Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
– Zákon č, 152/1995 Z. z. o potravinách
– Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame
– Zákon č. 564/1992 Z. z. o spôsobe vykonania referenda

 

Az SZMK kisebbségi nyelvhasználati törvényjavaslata

Tags: , ,

Ethics Policy

Ethics Policy - Text